Doporučujeme: Zkracovač dlouhých adres | Zkus to jinak - logicky | Stahovač videí z YouTube | TV program | Služby pro Váš web | Italo.cz | Měření rychlosti internetu

Cissyn blog — Fantazie nevede k šílenství

9. kapitola od Lyliann

Datum: 11. 5. 2007 18.05 | Autor: lylianna (u Cissy) | 5289× | Kategorie: Dědic zla | Komentáře: 0

Daniel sa premiestnil do sídla svojich rodičov. Chtiac- nechtiac, nemal na výber. Poznal svojich rodičov dosť dobre na to, aby vedel že  bude lepšie ak im o tom čo sa stalo Samuelovi povie sám. Teda ak sa to už nedozvedeli od Malfoya. Daniel dúfal že sa k nim tá „zvesť" ešte nedostala. Premiestnil sa do vstupnej siene, miestnosti s mramorovou podlahou a tmavým drevom obkladanými stenami, skade zamieril rovno do obývačky, v ktorej sa väčšinou matka s otcom nachádzali.

Bez zaklopania vstúpil, čím si vyslúžil prekvapený pohľad Heleny.

„Daniel, čo tu robíš?" spýtala sa prekvapene, pričom vstávala, aby privítala svojho najstaršieho syna.

„To je na dlhšie rozprávanie, mami. Kde je otec?"

„Rozpráva sa s Malfoyom. Jeho syn, myslím že sa volá Draco mu pred chvíľou niečo dôležité oznámil a teraz to preberajú."

Daniel po tomto vyhlásení očividne zbledol, čo samozrejme neuniklo Helene.

„Daniel, deje sa niečo? Cítiš sa zle?" spýtala sa ustarostene a premeriavala si ho znepokojeným pohľadom.

Daniel pomaly prikývol a vzápätí sa prudko otočil a rýchlym krokom vyšiel z miestnosti.

Helena len pokrútila hlavou a sadla si opäť do kresla. Na takéto nálady bola u Daniel zvyknutá ale aj tak sa nemohla ubrániť pocitu že sa stalo niečo o čom jej Daniel nepovedal. Napokon len pokrútila hlavou a začítala sa do knihy.

Daniel sa ponáhľala spleťou chodieb a mieril rovno do pracovne svojho otca. Tušil čoho sa jeho rozhovor s Malfoyom týka. Nakoniec prišiel k dverám, dva krát zaklopal a vstúpil.

V pracovni, okrem jeho otca stál aj vysoký „bielo-vlasý" muž v čiernom habite. Len čo Daniela zbadal úctivo sa mu uklonil. Daniel ho úplne odignoroval.

„Daniel, čo tu robíš? Nemáš byť náhodou v Rokforte a dávať pozor na Samuela?" spýtal sa Voldemort a pokračoval hrozivejším tónom: „ Lucius mi práve povedal niečo naozaj zaujímavé...."

„Otec, ja ti to vysvetlím. Bola to nehoda, ale Samuelovi je už dobre." prerušil ho Daniel.

„Daniel o čom to hovoríš? Čo je so Samuelom?"  spýtal sa Voldemort so zúženými zreničkami očí a prudko vstal.

Daniel by sa v tej chvíli najradšej vyfackal. Podľa všetkého jeho otec vôbec o ničom nevedel a on sa sám priznal. To vôbec nebolo Slizolínske.

Voldemort svojho syna sledoval prenikavým pohľadom a po chvíli sa otočil na Luciusa.

„Lucius, podaj správu Lestrangeovcom  a nech sú všetci pripravení. Je to jasné?" spýtal sa Malfoya.

„Samozrejme, pane." Povedal Malfoy, úctivo sa uklonil a vyšiel z pracovne.

Po jeho odchode zavládlo v miestnosti ticho, ktoré však netrvalo dlho.

„Tak, Daniel, vysvetlíš mi čo tu robíš a čo je so Samuelom?" spýtal sa Voldemort svojho syna pokojne.

„Ja...ehm...dnes som mal so Samuelom prvú hodinu..."

„Robil snáď Samuel problémy?" spýtal sa Voldemort s prižmúrenými očami.

„Nie to nie. Všetko bolo v poriadku...teda až na..." Daniel sa odmlčal. Nevedel ako to má otcovi vysvetliť.

„Teda až na čo?" spýtal sa Voldemort, ktorý už začal pomaly strácať trpezlivosť. Mal veľa práve a jeho syn ho zdržoval!

 

Helena sedela v obývačke a stále dookola čítala list, ktorý dostala od Daniela. Neskôr sa s ním chcela o ňom porozprávať. Práve čítala predposledný riadok, keď ju z čítania vytrhol krik jej manžela. Helena sa strhla. Bolo jej jasné že kričí na Daniela. Rýchlo vstala a zamierila k pracovni svojho manžela. Vstúpila do pracovne a zistila že prišla akurát včas.

Daniel bol na zemi, krvácala mu pera a jej manžel naňho mieril prútikom.

„Drahý, čo sa deje?" spýtala sa a chytila ho za ruku, v ktorej držal prútik.

„Ty sa do toho nepleť, Helen. Toto sa ťa netýka." Povedal Voldemort nahnevane.

„Takto so mnou nehovor! Nedovolím ti  biť moje deti." Povedala Helena a postavila sa pred Daniela.

Voldemort sa na ňu užasnuto pozrel. Sú to predsa aj jeho deti!

Daniel sa zatiaľ postavil a švihnutím prútika si vyliečil zranenie. Predtým než prišla jeho matka ho otec udrel. Značne ho to prekvapilo, pretože od svojich dvanástich rokov ho otec nikdy nepotrestal. Vlastne nikdy nemal prečo. Nevedel čo by sa stalo keby neprišla matka.

„Tak vysvetlíte mi čo sa to tu deje?" spýtala sa Helena už pokojnejšie.

„Nech ti to vysvetlí tvoj syn! Mám prácu." Vyprskol Voldemort a vyšiel z pracovne.

Toto Helena nečakala. Potriasla hlavou a otočila sa na Daniela, ktorému sa na tvári usadil mierne znepokojený výraz.

„Vysvetlíš mi čo sa  medzi vami dvoma stalo? Naposledy bol na teba takto nahnevaný keď si mal dvanásť a ukradol si zo stajní koňa." Povedala Helena a pri spomienke na tú príhodu sa musela pousmiať. Dvanásť ročný Daniel rozhodne nebol ľahkým orieškom.

Daniel sa zhlboka nadýchol a vyrozprával matke čo sa stalo na hodine obrany proti čiernej mágie.

Len čo dokončil svoje rozprávanie Helena zbledla. Nemyslela si že to bola Danielova chyba, ale rozhodne nie Samuelova. Mala o svojho najmladšieho syna veľký strach.

„Čo urobil Dumbledore, keď to zistil?" spýtala sa po chvíli ticha.

„Vyhodil ma." Povedal Daniel a dodal: „Ale potom si to rozmyslel. Samuel ho zrejme presvedčil a tak mi dovolil zostať."

„Tak tomu nerozumiem. Prečo teda nie si v Rokforte? Spýtala sa Helena naoko prísne.

„Chcel som vám povedať čo sa stalo a poradiť sa s otcom či mám na Rokforte zostať." Povedal Daniel, ktorý v podstate neklamal.

„Myslím že by bolo vhodné aby si sa vrátil do Rokfortu...kvôli Samuelovi." Povedala Helena.

„Nikam nepôjde." Ozvalo sa spoza Danielovho chrbta.

Voldemort práve vošiel do pracovne a prepichoval svojho syna z časti prísnym a z časti výhrážným pohľadom. Daniel sa mimovoľne striasol.

„Tom, toto sme už raz preberali. Daniel musí v Rokforte ostať, aby dával pozor na Samuela." Povedala Helena pokojne.

„Je očividné že Samuel je vo väčšom nebezpečenstve, keď je s týmto motákom." Povedal Voldemort, ktorý už stratil trpezlivosť.

Daniel sa zarazil. Motákom ho rozhodne nikto nikdy nenazval. Značne ho to rozladilo a samozrejme urazilo.

„Daniel, choď do svojej izby." Prikázala Helena svojmu synovi, pričom nespúšťala oči so svojho manžela.

Daniel nemal v pláne odporovať a zanechal matku s otcom osamote.

„Drahý, viem že to čo sa stalo nie je práve najlepšie, ja sama tým nie som o nič nadšenejšia, ale rozhodne si nemyslí že by sme to mali riešiť takýmto spôsobom." Povedala Helena, keď osamela so svojim manželom.

Voldemort sa zamyslel. Už len ton jej hlasu ho donútil zamyslieť sa nad tým.

„A čo navrhuješ?" spýtal sa po chvíli rozmýšľania Voldemort.

„Ako som už povedala, myslím že by mal byť Daniel v Rokforte pre prípad že by niekto prišiel na to že Harry Potter je vlastne Samuel Riddle. V tom prípade bude treba Samuela dostať z Dumbledorovho dosahu. Vaše vzťahy sa určite nedajú nazvať priateľskými."

„Ten senilný blázon by nikdy nikomu so študentov neublížil. Síce to nemá v hlave v poriadku, ale zásady slušného správania stále pozná." Povedal Voldemort s úškrnom.

„Nezabúdaj na jeho a svoje postavenie. Čo by si robil ty keby si zistil že Dumbledore má syna, ktorý by bol rovno pod tvojim nosom? Nehovor že by si to nevyužil. A práve preto je Samuel v nebezpečenstve. Chcem aby naňho niekto dával pozor. Keď som konečne našla svojho syna, nechcem ho znovu stratiť." Povedala Helena so slzami v očiach " Myslela som že aj ty chceš aby bol náš najmladší syn s nami." Helene sa zrazu zatočila hlava,

zatackala sa  a keby ju Voldemort nezachytil zrútila by sa na zem.

„Helen, čo sa deje? Ako sa cítiš?" spýtal sa Voldemort svojej manželku starostlivým tónom.

„Nerob si starosti drahý, len sa mi zatočila hlava. Už je to v poriadku. Venujme sa našemu rozhovoru." Povedala Helena, ktorá zrazu vyzerala veľmi unavene.

„Tak dobre. Súhlasím, ale ak sa ešte raz niečo stane, tak si pre oboch prídem." Rezignoval Voldemort.

„Ďakujem ti. Ani nevieš ako sa mi uľavilo." Vydýchla si Helena ale ešte stále vyzerala značne unavená.

„Myslím že by si si mala odpočinúť. Pôjdem za Danielom a potom ti prinesiem bylinkový odvar."

„Asi máš pravdu. Hodinka spánku mi neublíži." Unavene sa usmiala, pobozkala svojho manžela a vyšla z pracovne, mieriac do ich spoločnej spálneJ.

 

Harry sa po niekoľkých hodinách spánku zobudil, na to že začul buchnutie dverí. Nebolo to nejaké hlasné, ale aj tak to počul a nie veľmi ochotne otvoril oči. Značne ho prekvapilo, keď pred sebou zbadal Dumbledora.

„Ach, Harry, ty už si hore?" spýtal sa Dumbledore prekvapene.

„Ano, deje sa niečo pán profesor? A kde je profesor Riddle? Snáď ste ho naozaj nevyhodili?" spýtal sa Harry a posadil sa na posteli.

„Nie, chlapče, profesor Riddle po našom rozhovore odišiel z vlastnej vôle a nie som si istý či sa vráti. Nedal mi jasnú odpoveď."

„Aha, pán profesor, mohol by som už ísť? Ja už sa cítim naozaj dobre." Spýtal sa Harry.

„Možno by si mohol odísť už dnes, ale tvoj stav musí najprv posúdiť odborník. Zavolám profesora Snapa aby ťa prehliadol."

„Snapa?" spýtal sa Harry nechápavo. Veď na čo, keď je tu Pomfreyová???

„Profesora Snapa, áno. Madam Pomfreyová musela z rodinných dôvodov urýchlene odcestovať. Ale ak aj tak trváš na tom že chceš dnes ísť, zavolám profesora Snapa." Povedal Dumbledore a v očiach mu pohrávali šibalské ohníčky.

Harry si povzdychol:

„Tak dobre, zavolajte ho." Povedal Harry s neveľkým nadšením. Vidina Snapa ako posudzuje jeho zranenia sa mu vôbec nepozdávala. Harry Snapovi vôbec neveril.

„Výborne. Pošlem ho za tebou."

„Ďakujem pán profesor."

„Nemáš za čo, chlapče. Pri troche šťastia sa uvidíme na večeri." Povedal Dumbledore a vyšiel z nemocničného krídla.

 

Helena ležala v posteli, zatiaľ čo sa jej manžel rozprával s Danielom, keď sa jej v hlave začala rodiť zaujímavá myšlienka. Čo keby namiesto Daniela nastúpila do Rokfortu ako profesorka Obrany proti čiernej mágii? Rozhodla sa že to s Tomom preberie. Vlastne bola rozhodnutá robiť všetko preto aby sa tam dostala. Tušila však že manžela na takýto krok nepresvedčí.

 

Voldemort odišiel hneď po Helene. Nezamieril však do Danielovej izby, ale do knižnice. Potreboval pouvažovať o niekoľkých záležitostiach týkajúcich sa Samuela. Helena mala predsa len pravdu, keď tvrdila že Samuel nemôže byť v Rokforte bez ochrany. Ale nemal pláne poslať za ním Daniela. Rozhodne by bolo lepšie, keby naňho mohol dozerať on sám, ale ako to urobiť?

Voldemort po chvíli rozmýšľania prišiel na riešenie. Na to bolo však potrebné zavolať Severusa.

Voldemort mu poslal diaľkovým zaklínadlom správu, aby sa rýchlo dostavil do sídla, potom si sadol do kresla a čakal.

Po necelých dvoch minútach vyšiel z krbu vysoký čiernovlasý muž s tmavými očami.

„Volali ste ma, pane?" spýtal sa mierne zadychčaný profesor elixírov. Mal čo robiť aby sa zbavil Dumbledora.

Voldemort mu v krátkosti rozpovedal čo má v pláne. Snape tým nebol veľmi nadšený, ale neostalo mu nič iné ako súhlasiť. Plán spočíval v tom že sa Voldemort pomocou všehodžúsu premení na Snapa, čo mohlo značne ovplyvniť chod v Rokforte, zvlášť ak si niekto všimne zmenu chovania profesora Snapa. Snape mal zatiaľ ostať v sídle. Keďže Voldemort mal vo svojej pracovni dostatok všehodžúsu stačilo aby doňho Snape pridal zopár svojich vlasov, čo nebolo vôbec problematické.

Ešte chvíľu preberali detaily a Voldemort napokon Snape prepustil.

 

Voldemort sa zamyslel. Všetko nasvedčovalo tomu, že čoskoro uvidí svojho najmladšieho syna. Bolo potrebné oznámiť to Helene a preto vstal a zamieril do jej izby, keď sa z krbu vyrútila jeho najmladšia dcéra,  Simone. Rukou si z čela odhodila prameň neposlušných červenkastých vlasov a oprášila si tmavozelený habit.

 

„Simone, čo tu robíš? Nemáš byť v škole?" spýtal sa Voldemort  značne podráždene. Najprv Daniel a teraz Simone?! Stráca už snáď u svojich detí rešpekt?!

 

„Vyučovanie sa nám dnes skončilo skôr a tak ma napadlo že vás prídem navštíviť." Povedala Simone a zamračila sa. Na takéto „vrelé" privítanie nebola zvyknutá a vôbec sa jej nepáčilo.

 

Voldemort sa prenikavo zahľadel na dcéru a potom zamieril za Helenou. Simone ostala hodnú chvíľu stáť na mieste.

„Sakra, to čo malo znamenať?!" sykla nahnevane. Odvtedy čo sa objavil jej brat sa všetci správali nanajvýš divne a ona neznášala zmeny. Naštvane hodila plášť na kreslo a zamierila za svojimi rodičmi.

 

Našla ich pomerne ľahko. Boli vo svojej spálni a o niečom sa dohadovali. Simone si odkašľala aby na seba upútala pozornosť.

 

„Simone?" spýtala sa jej matka prekvapene.

 

„Ahoj mami.Som rada že ťa vidím." Pozdravila ju Simone, podišla k nej a dala jej pusu na líce.

 

„Aj ja, zlatko. Vyučovanie sa vám už skončilo?" spýtala sa a pritiahla si dcéru k sebe na posteľ.

„Ano, veď preto som tu. Chcela som vás vidieť." Povedala Simone.

„To je od teba milé. Ako sa má Lucas?" spýtala sa helena svojej dcéry.

„Fajn. Trochu sa zhoršil v transfigurácii, ale to rýchlo dobehne. A čo vy? Stalo sa niečo?" spýtala sa a hľadela pritom na svojho otca.

Voldemort jej vysvetlil svoj plán. Hneď ako dopovedal Simone sa ozvala:

„V tom prípade idem aj ja." Vyhlásila.

„Čože?!" ozvali sa Helena s Voldemortom naraz.

„Dobre ste počuli. Aj ja chcem ísť do Rokfortu."

„Simone?! Toto mi láskavo vysvetli!" zavrčal Voldemort. To dievča to má snáď v hlave popletené. Chce ísť do Rokfortu, kde je jeho úhlavný nepriateľ Dumbledore!

 

„No...chcem spoznať brata." Bránila sa Simone.

„Môžeš ho spoznať neskôr." Odbil ju Voldemort, ktorý bol ešte stále značne podráždený.

„To nie je fér! Sme predsa dvojičky a ty ho uprednostňuješ! Prečo on môže byť s tebou a ja nie? Tak vieš čo, nejdem tam. Užite si to!" vyprskla Simone dotknuto a vybehla zo spálne svojich rodičov.

Voldemort len šokovane hľadel na dvere. Takéto vysvetlenie nečakal a už vôbec neuprednostňoval Samuela pred Simone.

„Tak to sa ti podarilo."

„Takže ty si myslíš, že by mala ísť so mnou?" otočil sa Voldemort na svoju manželku.

„Ano. Pamätaj že sú so Samuelom naozaj dvojičky a zaslúži si byť so svojim otcom. Keď sa to tak vezme Samuel ťa pozná dlhšie ako Simone. Zmizol si keď bola ešte celkom malá." Poukázala Helena na skutočnosť.

„Dobre teda, ale som zvedavý ako stihnem dávať pozor na Simone aj Samuela zároveň. Neviem či si si všimla, ale obaja su vcelku živej povahy, ak sa  vieš čo tým myslím." Poznamenal Voldemort štipľavo.

„Viem a absolútne chápem tvoje obavy, ale aj tak si myslím že to hravo zvládneš." Zasmiala sa Helena a dodala:

„Idem to oznámiť Danielovi a Simone."

„Nie, ty lež a oddychuj. O chvíľu ti prinesiem potrebné elixíri."

„To nie je nutné, Tom, nie som predsa malé dieťa." Poznamenala Helena.

„Už som povedal, Helen, lež. Ja to vybavím." Povedal Voldemort a prikryl svoju manželku dekou.

„Nemá cenu ti odporovať, však?" poznamenala Helena štipľavo.

„Samozrejme že nie. Uvidíme sa neskôr." Povedal Voldemort a opustil spálňu.

Zamieril rovno do izby svojej dcéry. Simone ležala na bruchu, na posteli a čítala akýsi časopis. Svojmu otcovi nevenovala pozornosť, z jednoduchého dôvodu. Nevšimla si ho.

Až keď začula zašušťanie habitu zdvihla hlavu od časopisu a stretla sa s otcovým skúmavým pohľadom. Vzápätí znova stočila svoj pohľad na časopis. Ešte stále sa cítila dotknutá otcovým prístupom.

„Simone, mali by sme sa porozprávať." Ozval sa Voldemort a prisadol si k svojej dcére na posteľ.

Simone poslúchla, odložila časopis a posadila sa.

„Chcel som ti povedať že to že sa objavil Samuel neznamená že ho budem odteraz pred tebou uprednostňovať. Obaja ste pre mňa rovnako dôležitý a preto sme sa s matkou rozhodli že môžeš ísť so mnou do Rokfortu." Povedal Voldemort.

„Ďakujem, oci!" Simone sa vrhla svojmu otcovi okolo krku.

 

Večer už bolo všetko vybavené. Daniel sa s novými podmienkami zmieril, pod podmienkou že mu budú písať čo sa v Rokforte deje, čo napokon vyžadovala aj Helena. Hneď na ráno mali naplánovaný odchod z temného sídla.

 

„Simone, presne o šiestej budeš vo vstupnej hale, je to jasné?" otočil sa Voldemort na svoju dcéru po večeri. Teraz choď spať a žiadne ponocovanie." Povedal prísne.

 

„Dobre." Znela Simonina stručná odpoveď a vyšla hore po schodoch do svojej izby.

 

Ráno-05:58

„Dumbledorovi som poslal list, že nastupuješ do Rokfortu. Odpovedal pomerne rýchlo a súhlasil. Vždy som si myslel že to nemá v hlave vporiadku." Uškrnul sa Voldemort, ktorý už bol v podobe Snapa.

„Krbom sa dostaneš do jeho pracovne, keďže je Severus ešte stále oficiálne v Rokforte ja pôjdem do jeho pracovne. Dumbledore ťa zaradí do niektorej z fakúlt a potom pôjdeš normálne na raňajky a potom na vyučovanie. Je to jasné?" spýtal sa Simone.

„Absolútne. Aká je adresa?" spýtala si pričom vstupovala do krbu, s rukou plnou Hop-Šup prášku.

„Riaditeľňa Rokfortu. Nezabudni to vysloviť zrozumiteľne." Upozornil ju Voldemort.

„Riaditeľňa Rokfortu!"

Simone zmizla v zelených plameňoch a po chvíli vyletela z krbu v Dumbledorovej pracovni.

„A, slečna Riddlová, pokiaľ sa nemýlim." Ozval sa Dumbledore a pomohol jej na nohy.

„Áno, presnejšie Simone Riddlová."

„Veľmi ma teší. Ja som ako iste od svojho otca viete Albus Dumbledore a som riaditeľ tejto školy. Teraz vám nasadím klobúk, ktorý vám vyberie vašu fakultu." Povedal Dumbledore a pokynul Simone aby si sadla na stoličku, ktorú vyčaroval.

Simone si sadla a akonáhle jej Dumbledore položil na hlavu Rokfortský klobúk počula:

 

Aha...koho to tu máme? Dedičku jedného zo zakladateľov? Hmm...je to ťažké....máš veľa odvahy, rozhodne si bystrá, veľa ochoty pomôcť v sebe nemáš, ale za to sa veľmi podobáš svojmu otcovi. Rozhodne je to buď Chrabromil alebo Slizolin. Hmm...také ťažké rozhodovanie som tu ešte nemal...už viem ako to vyriešim .V tej fakulte môžeš veľa dosiahnuť...

 

„Slizolin!" povedal klobúk nahlas.

Dumbledore zložil Simone klobúk a povedal:

„Výborne, takže ak nemáte nejaké otázky, tu máte rozvrh a môžete ísť slečna Riddlová." Povedal a podal jej rozvrh. Simone si všimla že hneď prvá hodina sú elixíri.

„Ďakujem. Zaujímalo by ma len ako sa dostanem do Slizolinskej klubovne."

„Vyjdete po schodoch na druhé poschodie, zabočíte doľava a narazíte na veľký obraz, na ktorom je zobrazený Veľký drak. Spýta sa vás na heslo, ktoré znie Čierna hmla, potom sa rozklopí a vpustí vás dovnútra."  Vysvetlil jej Dumbledore.

„Ďakujem, dovidenia." Povedala Simone a vyšla z pracovne.

 

Voldemort krátko po Simoninom odchode vstúpil do krbu, vhodil doňho prášok a povedal: „Pracovňa Severusa Snapa."

Po chvíli vyšiel z krbu a ocitol sa v pomerne veľkej miestnosti.

Všade boli regále plné nejakých potvor v zazátkovaných fľaštičkách.

„Pane?" ozvalo sa od dverí.

„Severus, môžeš ísť." Povedal Voldemort netrpezlivo.

„Dobre, ak budete čokoľvek potrebovať zavolajte ma. Mimochodom, včera som prehliadol Samuela, všetko je už v poriadku. Na elixíri už určite príde." Povedal Snape a pomocou krbu zmizol.

Snape Harryho ešte večer, okolo ôsmej prehliadol a zistil že všetko je v poriadku, takže Harry mohol konečne opustiť nemocničné krídlo, lenže elixíri, ktorými ho predtým nadopovali spôsobili to že zasa zaspal.

Ráno sa zobudil a zmätene sa rozhliadal po nemocničnom krídle. Snape ho predsa večer prepustil. Harry si dal dva a dva do kopy a došlo mu že zrejme zaspal a rýchlo sa poobliekal. Hneď ako vyšiel narazil do Rona, ktorý stál hneď vedľa Hermiony a očividne naňho čakali.

„Harry, ako ti je? Už lepšie?" spýtala sa Hermiona ustarostene.

„Keby nie tak by ma asi nepustili z ošetrovne, nie?" spýtal sa Harry s úsmevom.

„Ty máš teda šťastie kamarát." Poznamenal Ron.

„Nie žeby si nemal pravdu, ale prečo tento krát?"

„No, akurát ideme na elixíri. Začínajú sa asi za minútu." „Čože?! Ale ja si musím ísť ešte pre veci! Uvidíme sa za chvíľu!" skríkol Harry a rozbehol sa do Chrabromilskej klubovne.

Voldemort sa začal „pripravovať" na prvú hodinu, ktorú ako zistil bude mať so Slizolinčanmi a Chrabromilčanmi. Pozrel sa na hodiny a zistil že je najvyšší čas ísť za študentmi do učebne.

Keď vstúpil, všimol si že už sú takmer všetky miesta zaplnené. Zbadal Simone, ktorá sedela v poprednej lavici a mala na sebe čierno- zelený habit.

Takže klobúk ju zaradil do Slizolinu...vlastne som to čakal. Voldemort sa porozhliadal a všimol si že jeho syn ešte v učebni nie je. Pozrel sa na hodinky. Už pred piatimi minútami sa začala hodina a Samuela nikde.

Zadal triede elixír vyrovnanosti a kontroloval ich pri výrobe. Zastavil sa pred kotlíkom tlstejšieho chlapca a hneď vedel že je to Longbottom. Severus mu vravel že aby to nevyzeralo podozrivo, musí Longbottomovi strhnúť aspoň dvatsať bodov za jednu hodinu. Podľa konzistencie jeho elixíru, Voldemortovi ani nič iné neostávalo.

„Longbottom! Naozaj ste tak tupý, alebo vám robí problémy prečítať postup?! Nepíše sa náhodou v treťom riadku že sa majú do elixíra pridať len tri kvapky z bradavice a potom sa to má premiešať dva krát do smeru a potom proti smeru hodinových ručičiek?! Za vašu neschopnosť strhávam Chrabromilu dvatsať päť bodov." Povedal a všimol si ako sa chlapec trasie od strachu.

Ešte udelil Slizolinu dokopy päťdesiat bodov za dokonalý elixír svojej dcéry a pár, ktorých elixíri sa aspoň približovali tomu čo mali vytvoriť. Potom si sadol za katedru a robil sa že číta knihu o elixíroch.

V skutočnosti rozmýšľal nad tým kde je jeho syn. Bolo už dvatsať minút od začiatku hodiny a on stále nechodil. Voldemorta sa zrazu zmocnili obavy.

Čo ak sa Samuelovi niečo stalo? Mohol Dumbledore zistiť že Harry Potter je vlastne Samuel Riddle, čiže jeho syn? V tej chvíli sa dvere do triedy rozrazili a v nich stál...Samuel!! Voldemort sa rýchlo spamätal z počiatočného šoku a povedal:

„Kde ste bol, Potter?"

„Ja..ehm...prepáčte, pane, zaspal som." Povedal Harry pravdu, pretože ho včas nenapadla žiadna výhovorka.

Voldemorta to značne dopálilo. Tak on sa tu o neho strachuje a jeho syn mu oznámi že zaspal!!!

„Strhávam Chrabromilu tridsať bodov Potter a máte školský trest. Dnes o siedmej." Precedil Voldemort/Snape pomedzi zuby.

Harry sa zarazil. Síce prišiel neskoro, ale až taký trest za to nečakal. Sadol si k Ronovi a Hermione. Všimol si že v prednej lavici sedí nejaké neznáme dievča.

„Kto to je?" spýtal sa Rona šeptom.

„Simone Riddlová." Odpovedala namiesto Rona Hermiona. Harryho myšlienky sa v tej chvíli rozbehli na plné obrátky....

 


Podobné články:
11. kapitola k Dedičovi Zla
13. kapitola od Lyliann
14. kapitola k Dědici zla
15. kapitola od Lyliann
17. kapitola od Lyl
18. kapitola - Příčná ulice
19. kapitola od Lylianny
2. kapitola od Blackes
21. kapitola - dohoda
28. kapitola Komplikace
3. kapitola - hrozné zistenie a následujúce události
34. kapitola - Název není znám :)
4. kapitola - rodinný rozhovor
40. kapitola - konec ochutnávky a konec 40. kapitoly :)
40. kapitola - ochutnávka
60. kapitola - Alexův životní omyl
66. kapitola - celá
68. kapitola celá
7. kapitola ke kčv
7. kapitola - Nočný rozhovor
8. kapitola od Cissy


Přidat nový komentář:




Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici pět: