Doporučujeme: Snadné sdílení souborů | TV program | Zkracovač dlouhých adres | Měření rychlosti internetu | Služby pro Váš web | Stahovač videí z YouTube | Zkus to jinak - logicky

Cissyn blog — Fantazie nevede k šílenství

7. kapitola - Nočný rozhovor

Datum: 17. 4. 2007 21.02 | Autor: Valery - presunuto | 6529× | Kategorie: Dědic zla | Komentáře: 19

"Myslím že máš pravdu, každopádne by mal naňho niekto dávať pozor."

"A čo si myslíš že tu robím.Matka ma tu poslala hlavne kvôli tomu. Otec bol proti, dosť sa kvôli tomu pohádali." odpovedal Daniel a začal sa so Snapom nebezpečne približovať k schodom kde stál Harry.

Ten začal rýchlo ustupovať. Snape s Danielom sa k nemu blížili a on nestíhal. Harry sa zrazu pošmykol a spadol rovno na Daniela. Obaja sa skotúľali so schodov.

"Sakra!" skríkol Harry.

Daniel Harrymu pri páde stiahol plášť.

"Potter,čo tu robíte o takomto čase?" spýtal sa Snape nahnevane.

"Ja... ehm ...išiel som sa prejsť."

"Aha,takže prejsť? Ubezpečujem vás že od teraz sa už prechádzať po hrade nebudete. Nebudete mať na to totiž čas. Celý rok po škole budete mať školský trest, ktorý sa začne presne po vyučovaní a skončí tesne pred začiatkom ďaľšieho." zavrčal Snape.

Harry, ktorý sa pozbieral zo zeme sa zhrozil. Takto si piaty ročník na Rokforte rozhodne nepredstavoval. Našťastie sa ho včas zastal Daniel.

"To nie je nutné,Severus. Ja sa už postarám o to aby sa tuto pán Potter nepotuloval, vnoci po chodbách. Poďte za mnou Potter." prikázal Daniel, hneď potom čo si vymenil so Snapom veľavýznamné pohľady.

"Profesor Snape, ja si radšej vezmem trest od vás." skúsil to Harry.

"Myslíte že nemám nič lepšie na práci ako otravovať sa s vami Potter? Pekne choďte s profesorom Riddlom." povedal Snape s úškrnom a zmizol za dverami svojej pracovne.

"Nepočuli ste,Potter? Okamžite poďte za mnou." povedal Daniel a bez toho aby sa čo i len obzrel pokračoval v ceste.

Harry sa ešte zohol po neviditeľný plášť a s povzdychom sa vybral za Danielom. Tušil že toto nebude príjemná noc. Kráčal za Danielom až napokon prišli pred jeho pracovňu.

Daniel otvoril dvere a nechal Harryho vojsť ako prvého. Za oboma potom zavrel dvere a gestom Harrymu naznačil aby si sadol.

Harry ho s veľkou nechuťou poslúchol.Daniel si sadol za stôl, oproti Harrymu a bez slova naňho hľadel. Harrymu to po chvíli začalo byť nepríjemné.

"Mohli by ste sa prestať tak pozerať?"

"Prečo?"

"Nie je mi to príjemné." odsekol Harry.

"Takže ty ma zhodíš zo schodov a začneš mi hovoriť niečo o nepríjemnosti môjho pohľadu? Naozaj milé." povedal Daniel ironicky.

Harry mal sto chutí povedať mu že ten pád ho mrzí,ale jedine kvôli tomu že nezrazil zo schodov aj Snapa, ale radšej si zahryzol do jazyka.

Keď si Daniel uvedomil že Harry sa zrejme neobťažuje s odpoveďou povedal:

"Takže, vzhľadom na okolnosti si myslím že menší rozhovor by nebol od veci."

"Neviem o čom by sme sa mali akurát MY dvaja rozprávať."

"Ja si naopak myslím že dobre vieš o téme na ktorú sa chcem s tebou rozprávať."

"Ak myslíte rozhovor o mojom treste, tak to áno."

V Danielovi to začínalo vrieť. Ten chlapec proste odmietal spolupracovať.

"Chcel som vedieť čo si myslíš o zistení že si najmladší syn pána Zla."

"Uprimne?" spýtal sa Harry.

"Samozrejme." odpovedal Daniel.

"Som zdesený tým že niekto ako Voldemort a vy patríte do mojej rodiny. Keď si pomyslím na to že by som mal s vami stráviť viac ako desať minút je mi na vracanie a mám sto chutí skočiť z mosta. Samozrejme tým by som Voldemortovi urobil radosť, takže to neurobím." povedal Harry.

Daniel sa zarazil. Toto naozaj nečakal. Všetci vždy básnili o tom aký je Harry Potter milý, úprimný,láskavý a teraz toto.

"Ja a otec nie sme jediný členovia rodiny." poznamenal Daniel.

"Och, vážne? Takže máte aj súrodencov? Som si istý že sú rovnakí ako vy a Voldemort, takže sa nimi nemusíme zaoberať."

"A o svojej mame nechceš vedieť nič? Och,samozrejme že nie. Niekto ako slávny Harry Potter sa predsa nebude zahadzovať s myšlienkami na svoju matku ktorá má muklovský pôvod a  ktorá od jeho zmiznutia sotva spala a strašne trpela." povedal Daniel ironicky.

To zabralo. To čo povedal vzbudilo Harryho záujem.

"S muklovským pôvodom? To nie je možné. Voldemort predsa nenávidí všetkých  čo majú s muklami hocičo spoločné."

"Z vlastnej skúsenosti by si mohol zistiť že to tak nie je."

"Ako to myslíte." nechápal Harry.

"Keď sa s tebou otec stretol v komnate, kde sa pokúšal ukradnúť kameň mudrcov tak sa ťa pokúšal dostať na svoju stranu. Keby naozaj nenávidel každého kto je nečistokrvný hneď by ťa zabil. Mimochodom vieš že ani on nie je čistokrvný."

"Tak prečo teda napáda všetkých tých muklov?" spýtal sa Harry.

"Muklov nenávidí, to je pravda. Hovorili sme predsa o čarodejníkoch ktorí majú niečo spoločné s muklami." pripomenul mu Daniel.

"A práve to je to. Je krutý a podlý. Takého otca nechcem. Nikdy by som nevedl čo mám od neho čakať." povedal Harry.

Daniel sa zasmial a keď uvidel Harryho nechápavý výraz povedal:

"Takže je pravda čo sa o tebe hovorí."

"A čo také?"

"To že si hrozne dôverčivý. Keby si nebol, vedel by si že o žiadnom človeku nevieš dopredu čo chce urobiť. Tvoji priatelia sa s tebou dnes rozprávajú, sú na strane dobra a zajtra by sa mohli napríklad pridať na stranu zla a zradiť ťa."

"Niečo také by sa nikdy nestalo." povedal Harry prudko.

"Nemusíš všetko brať tak vážne. Myslel som to čisto ako príklad." povedal Daniel teraz už vážne.

"Som dôverčivý preto,lebo si k sebe púšťam iba ľudí, ktorým plne dôverujem." odsekol Harry.

"Keď myslíš. Zdá sa mi že sme odbočili od témy. Viem že ste mali s otcom veľa nezhôd a že ste vždy bili nepriatelia, ale myslím že by si urobil dobre, keby si nechal minulosť minulosťou. Otec s tým bude určite súhlasiť. Mal by si to urobiť. Ak nie kvôli otcovi tak kvôli matke. "

Harry sa zamyslel. Daniel mal v niečom pravdu. Voldemorta odsúdil celkom zaslúžene, ale matku nie. O nej nevedel vlastne nič, rovnako ako o svojich súrodencoch. Možno by mal fakt zvážiť svoje rozhodnutie.

"Ja...tak dobre. Ale jedine vtedy ak mi Voldemort, teda otec sľúbi že sa nič čo sa odohralo v minulosti nebude opakovať." povedal Harry neisto.

Daniel sa usmial.

"Myslím že to by nemal byť taký problém. Myslím že aj my dvaja sme to zobrali zo zlého konca. Chcel by som sa ti ospravedlniť za to divadlo, keď som pri tebe našiel knihu Slizolina." ospravedlnil sa Daniel.

"Hmmm.... nerob si starosti, prežil som už horšie veci ako jednu facku. Ja sa chcem ospravedlniť za tie schody."

"No, nebolo to veľmi príjemné pristátie, to si nemohol padnúť na Snapa?" spýtal sa Daniel s úsmevom.

"A zamastiť si plášť? To radšej nie."

"Ty Severusa zrejme nemáš veľmi v obľube. Mimochodom ten plášť čo máš v ruke, je čo zač?"

"Ty to nevieš? Myslel som že je to jasné. To je neviditeľný plášť." vysvetlil Harry.

"Wow, neviem či vieš, ale týchto plášťov je na svete strašne málo. Od koho ho máš?" spýtal sa Daniel.

"Odkázal mi ho James Potter ale prosím ťa sľúb mi že o ňom, nikdy nikomu nepovieš, ani otcovi."

"To ti môžem sľúbiť."

"Dobre, nemohol by si mi povedať niečo o mame a súrodencoch?"

"Neviem čo by som ti mal povedať. Tak, napríklad Marion, to je tvoja najstaršia sestra. Veľmi sa podobá matke,rovnako ako Lucas, tvoj starši brat. Marion má dvatsať jeden rokov, Lucas sedemnásť. A potom je tu ešte Simone. Tá je úplne po otcovi. Otec na ňu nedá dopustiť, rovnako tak aj matka. Simone má tak ako ty pätnásť rokov. Asi ťa bude zaujímať že vy dvaja ste dvojičky. Knihu Slizolina mala pred tebou ona, ale kniha patrí najmladšiemu dedičovi čiže vám obom. To je asi tak všetko." dokončil Daniel.

"Ja a Simone sme dvojičky?" spýtal sa Harry prekvapene.

"Ano. Prekvapujúce však?"

"To rozhodne. A o všetký si už niečo povedal,leno o sebe nič. Ty máš koľko rokov?"

"Dvatsať dva:"

"Aha. To je dosť veľký vekový rozdiel."

"Ani nie. Rozhodne nepatríme do knihy rekordov." zasmial sa Daniel.

Ešte chvíľu sa rozprávali a potom Harry zívol.

"Ako vidím, nie som jediný kto zaznamenal že už je čas na spanie, ale keďže je tak neskoro prespíš tu. Poď za mnou:" povedal Daniel a vstal.

Harry ho nasledoval, až na to že jeho kroky boli pomalé a sprevádzala ich kopa zívnutí. Daniel spolu s Harrym vošli cez dvere, ktoré sa v pracovni nachádzali do priestrannej spálne.

"Máš tu pekný luxus:" poznamenal Harry a znova zívol.

"Trochu som si to tu upravil." priznal Daniel, švihol prútikom a v miestnosti sa objavil ďaľšia posteľ. Švihol prútikom druhý krát a Harry bol oblečený v pyžame.

"Kľudne choď spať. Ja musím ešte matke napísať list, inak ma zje zaživa." povedal Daniel.

Harry prikývol, došuchtal sa k posteli a vzápätí zaspal. Daniel mal čo robiť aby sa nerozosmial. Pritisol si ruku na ústa a vybral sa napísať matke už spomínaný list..


Podobné články:
11. kapitola k Dedičovi Zla
13. kapitola od Lyliann
14. kapitola k Dědici zla
15. kapitola od Lyliann
17. kapitola od Lyl
18. kapitola - Příčná ulice
19. kapitola od Lylianny
2. kapitola od Blackes
21. kapitola - dohoda
23. Rozhovor v temném sídle
28. kapitola Komplikace
3. kapitola - hrozné zistenie a následujúce události
30. Rozhovor s Mirandou
34. kapitola - Název není znám :)
4. kapitola - rodinný rozhovor
40. kapitola - konec ochutnávky a konec 40. kapitoly :)
40. kapitola - ochutnávka
60. kapitola - Alexův životní omyl
66. kapitola - celá
68. kapitola celá
7. kapitola ke kčv
8. kapitola od Cissy
9. kapitola od Lyliann





Komentáře:

Přidat nový komentář:




Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici pět: