Doporučujeme: Italo.cz | Zkracovač dlouhých adres | Stahovač videí z YouTube | TV program | Měření rychlosti internetu | Snadné sdílení souborů | Zkus to jinak - logicky

Cissyn blog — Fantazie nevede k šílenství

6. kapitola

Datum: 17. 4. 2007 21.01 | Autor: Valery - presunuto | 3884× | Kategorie: Dědic zla | Komentáře: 0

Harry celý deň premýšľal nad svojou situáciou. Bol si istý že aj keď je Voldemortovým synom nič sa nezmení. On bude bojovať na strane dobra a Voldemort sa ho bude ako obyčajne snažiť zabiť.

Rozmýšľal aj nad tým ako by teraz žil, keby ho vychovávali jeho skutoční rodičia. Dospel k tomu že by sa z neho pravdepodobne stal jeden zo smrťožrútov.

Harry sa cítil kvôli tomu zisteniu strašne. Bol si však istý že Voldemorta za svojho otca nepríjme. To si bude radšej ďaľej namýšľať že je synom Jamesa Pottera.

Harry presedel takmer celý deň v Núdzovej miestnosti. Zvažoval možnosť že by to povedal Dumbledorovi a ostatným. Túto myšlienku však po chvíli zavrhol a vstal.

Bolo sedem hodín a teda čas večere. Vymeškal obed a keby to isté urobil aj z večerou, mohol by vzbudiť podozrenie. To on nechcel. Rozhodol sa že bude robiť akoby sa nič nestalo.

Zamieril preto rovno do Veľkej siene. Sieň bola plná študentov,ktorí sa rozprávali o prvom víkende počas ktorého mohli ísť do Rokwille. Harry hneď zbadal Rona, Hermionu a Ginny ako ho prepaľujú spýtavými pohľadmi. Harry ich prosto ignoroval a sadol si čo najďaľej od všetkých študentov, čiže čo najbližšie k učiteľskému stolu.

Daniel Harryho sledoval zamysleným pohľadom. Chcel sa so svojim najmladším bratom  čo najskôr porozprávať. Harry si jeho pohľadu samozrejme všimol ale nedal na sebe nič poznať. Proste si sadol a začal jesť.

Na tanier si naložil trochu mäsa so zemiakmi a neprítomne prežúval. Po chvíli skončil, napil sa a vybral sa do Chrabromilskej klubovne.

Keď o niekoľko minút vstúpil do spálne ktorú zdieľal s  ďaľšími chlapcami, zbadal Hedvigu ako sedí na okennom ráme. Harry k nej rýchlo podišiel a odviazal jej z nohy list, ktorý bol nepochybne od Siriusa.

"Ďakujem, Hedviga. Choď si oddýchnuť." povedal Harry a pohladil ju po snehovo bielom perí.

Hedviga ho jemne ďobla do prsta a odletela, do sovinca. Harry sa posadil na posteľ, otvoril list a začal čítať:

Milý Harry.

Ďakujem ti za tvoj list. Naozaj by sme sa mali čo najskôr porozprávať. Už od začiatku leta sa skrývam na mieste ako minulý rok. Príď v sobotu k bránke na konci Rokwille. Budem ťa čakať.

                                                               Sirius

Harry sa potešil. Konečne sa bude po dlhej dobe rozprávať so Siriusom. Nálada sa mu hneď o niekoľko stupňov zlepšila. Harry nevedel čo bude robiť. Keďže sa teraz s Ronom, Hermionou ani Ginny nerozprával, nemal veľa možností zábavy. Trochu zaľutoval že mu Daniel zobral tú Slizolinovu knihu. Uznal že by tam mohlo byť niekoľko zaujímavých vecí.

Harry si ľahol na posteľ a niekoľko minút hľadel na strop. Nemal čo robiť a tak sa pokúšal aspoň zaspať. Rozhodol sa staviť na osvedčenú metodu, a to na počítanie ovečiek.

Jedna ovečka,dve ovečky,tri ovečky,štyri ovečky,päť ovečiek,šesť ovečie, sedem ovečiek,osem ovečiek, tridsať ovečiek, päťdesiat ovečiek, sto ovečiek, dvesto ovečiek...sakra, ono to nepomáha!

Harry sa po chvíli zastavil, lebo rátanie ovečiek ho neuspávalo,naopak, nútilo ho to rozmýšľať a držalo ho to pri vedomí.

"Bože to je nuda." zastonal Harry do ticha izby.

Harry myslel že sa z toho ticha zblázni. Vo chvíli keď už začínal byť naozaj zúfalý sa dvere otvorili a dnu vstúpil Seamus.

"Čau Harry."

"Čau, nechceš si niečo zahrať?" spýtal sa harry s nádejou v hlase.

"Fajn, ale čo?"

"Neviem.Mne je to jedno, hlavne poďme niečo robiť, inak umriem od nudy."

"Poď si teda zahrať šachy." navrhol Seamus.

"Dobre." odsúhlasil Harry.

Seamus vybral spod svojej postele, celkom nový šach a zamieril k Harrymu a rozložil hru na jeho posteli.

"Ktoré chceš mať figúrky?" spýtal sa Harryho Seamus.

"Čierne.Mimochodom pekný šach."

"Dik. Dostal som ho od mamy na narodeniny." povedal Seamus a začal ukladať svoje, biele figúrky na šachovnicu. Harry urobil to isté.

O ani nie minútu hra začala. seamus bol dobrý hráč, ale to aj Harry. Pri hrách s Ronom sa naučil správnemu hraniu a tak mu už šachy problémy nerobili.

Pri šachu bolo veľmi dôležité sústredenie a logika. Snape by možno povedal že v tom prípade nemá Harry ani najmenšiu šancu poraziť Nevilla, ale opak bol pravdou.

Zatiaľ totiž nad Seamusom vyhral v každej hre. Obidvoch ich to prekvapilo. Harry minulý rok nevedel urobiť ani ťah, bez toho aby mu nevyhodili jednu figúrku.

Hrali poriadne dlho, a do izby začali prichádzať aj ostatní spolubývajúci, ktorí si posadali okolo nich a sledovali hru. Dokonca ani Ron si to nenechal ujsť.

"Téda,harry, nevedel som že vieš tak dobre hrať." povedal Dean obdivne, keď Harry už po šiesty krát porazil Seamusa.

"Ani ja." priznal Harry.

"Harry zahraj si teraz s Ronom." navrhol Seamus.

"Ano,hrajte vy dvaja." ozval sa aj Dean a nevillom.

"Tak dobre." súhlasil Ron a sadol si oproti Harrymu.

Hra začala odznova. Ron bol ťažším súperom ako Seamus. To bola pravda, ale Harry zistil jeho taktiku už dávno a po piatich  ťahoch ho porazil.

"Wow, nikdy by som si nepomyslel že Rona niekto v šachoch porazí, ale ty si to dokázal. Skladám pred tebou klobúk." povedal Dean obdivne a ostatní prikývli.

Všetci sa o hodinu neskôr zhodli na tom že je čas ísť do postele. Seamus schoval svoj nový šach a všetci zaľahli do svojich postelí. Netrvalo dlho a všetci zaspali.

Harry stále nemohol zaspať. Zakaždým keď zavrel oči sa mu vybavila kniha Slizolina, Daniel a Voldemortova tvár. Harry sa potichu zošuchol z postele a s kufra si vybral neviditeľný plášť.

Rozhodol sa že prechádzka mu môže pomôcť. Prehodil cez seba plášť a vyšiel z izby. Dával si pozor aby nikoho nezobudil. Nepotreboval počúvať dotieravé otázky.

Potichu zišiel po schodoch a to čo videl ho mierne zarazilo. V kresle pred krbom sedela spiaca Hermiona s knihou v ruke. Harry sa neubránil úsmevu. Veď čo iné sa dalo čakať od Hermiony.

Harry okolo nej opatrne prešiel a po chvíli prešiel aj cez portrét Tučnej panej. Harry prechádzal chodbami, keď zrazu začul ozvenu hlasov.

"Čo si o tom myslíš, Severus?" spýtal sa nik iný ako Daniel Riddle.

"Sám neviem. Nikdy by maniečo také nenapadlo."

Harry sa vybral za hlasmi, ktoré počul. Zvedavosť patrila k jeho prirodzeným vlastnostiam. Potichu našlapoval na schody, ktoré viedli do Snapových žalárov.

Po chvíli sa zastavil. Prišiel totiž až k dverám do Snapovej pracovne, pred ktorou stál Daniel so Snapom.

"Myslíš že tvoj otec chlapcovi neublíži?" spýtal sa Snape.

"To určite nie. Ty si ho nevidel v deň keď zmizol. Som si istý že je rád že ho našiel aj keď je to Harry Potter." odpovedal Daniel.

"Myslím že máš pravdu, každopádne by mal naňho niekto dávať pozor."

"A čo si myslíš že tu robím.Matka ma tu poslala hlavne kvôli tomu. Otec bol proti, dosť sa kvôli tomu pohádali." odpovedal Daniel a začal sa so Snapom nebezpečne približovať k schodom kde stál Harry.

Ten začal rýchlo ustupovať. Snape s Danielom sa k nemu blížili a on nestíhal. Harry sa zrazu pošmykol a spadol rovno na Daniela....


Podobné články:
11. kapitola k Dedičovi Zla
13. kapitola od Lyliann
14. kapitola k Dědici zla
15. kapitola od Lyliann
17. kapitola od Lyl
18. kapitola - Příčná ulice
19. kapitola od Lylianny
2. kapitola od Blackes
21. kapitola - dohoda
28. kapitola Komplikace
3. kapitola - hrozné zistenie a následujúce události
34. kapitola - Název není znám :)
4. kapitola - rodinný rozhovor
40. kapitola - konec ochutnávky a konec 40. kapitoly :)
40. kapitola - ochutnávka
60. kapitola - Alexův životní omyl
66. kapitola - celá
68. kapitola celá
7. kapitola ke kčv
7. kapitola - Nočný rozhovor
8. kapitola od Cissy
9. kapitola od Lyliann


Přidat nový komentář:




Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici pět: