Doporučujeme: Italo.cz | Zkracovač dlouhých adres | TV program | Snadné sdílení souborů | Zkus to jinak - logicky | Stahovač videí z YouTube | Měření rychlosti internetu

Cissyn blog — Fantazie nevede k šílenství

21. kapitola - dohoda

Datum: 8. 5. 2008 20.58 | Autor: Lylianna u Cissy | 5656× | Kategorie: Dědic zla | Komentáře: 1

Přesun od Lyliann


 

Marion sa naštvane prechádzala po izbe. Všetko v nej vrelo. Pred chvíľou ju otec vyhodil z miestnosti a prikázal jej aby sa išla ukľudniť do svojej izby.

Simone zmizla a ona sa má ukľudniť!

Vždy svojho otca rešpektovala, správala sa k nemu s úctou, ale čo je veľa, to je veľa.

Už jej liezli krkom jeho neustále sa meniace nálady.

Ani vo sne by ju nenapadlo, že jej otec prijme správu o Simoninom zmiznutí tak pokojne.

Simone bola predsa vždy jeho obľúbencom.

Marion to nechápala.

Zo zamyslenia ju vytrhlo zaklopanie na dvere.

Žeby niečo nové o Simone alebo Samuelovi?

"Ďalej!"

Následne dnu vošiel Daniel.

"Ach, to si ty," zamračila sa Marion.

"Mrzí ma, že som ťa sklamal."povedal Daniel trochu podráždene.

"Ospravedlňujem sa. Som trochu vykoľajená, poď ďalej." povedala Marion a posadila sa na posteľ.

Daniel za sebou zavrel dvere a prisadol si k nej.

"Myslel som, že budeš chcieť vedieť čo sa vlastne deje."

"Vie sa už niečo o Simone, a ako je na tom Samuel?" spýtala sa Marion na to, čo ju najviac trápilo.

"Samuelovi trochu klesla horúčka, vyzerá to, že bude v poriadku." povedal Daniel pomaly a odmlčal sa.

Marion sa bratov tón nepáčil.

"A čo Simone?"

"No, podľa všetkého si zobrala jedno z otcových aktivačných prenášadiel."

"Z aktivačných prenášadiel? Z tých aktivačných prenášadiel, ktoré má otec vo svojej pracovni, pre zvláštne prípady?" spýtala sa Marion šokovane.

"Áno, ale čo viac, úplne zničila jeho stôl."

"Zničila? Ako to myslíš? Ten sa predsa nedá zničiť. Sám otec ho začaroval. Na tom celom sa mi niečo nezdá. Simone by nedokázala prelomiť otcovu kliadbu."

"Hovorím ti, ten stôl je zničený. Celý je pokrytý žltou farbou a je v ňom vypálená metrová diera. Teda, nech je Simone kdekoľvek, určite je to bezpečnejšie, ako keby sa mala teraz stretnúť s otcom." povedal Daniel žartovne.

"Buď prosím ťa vážny, Daniel. Toto je vážne. Teda Simone odišla sama." konštatovala Marionso zamysleným pohľadom.

"A čo si si preboha myslela? Že ju stadeto niekto odtiahol?" pochmúrne sa zasmial Daniel a pokračoval:

"Myslím, že preto to otec berie tak ako to berie. Za všetko si bude môcť len ona sama, za všetko čo sa jej tam, kam zdúchla stane."

"To je hrozné! Napriek tomu,že Simone...zdrhla, je to jeho dcéra! Hádam ju nenechá v...ako sa to hovorí...štichu!"

Daniel na ňu ohromene zízal.

"V štichu a zdrhla? Odkedy používaš také výrazy, Marion? Zmenila si slovník?"

"Presne tak a nebude to jediná zmena, ktorá sa udeje v mojom živote!" vyhlásila Marion, postavila sa a skôr ako ju stihol zarazený Daniel zastaviť, odišla z izby.

***

Simone onen "veľký" muž ťahal smerom k jednej z budov. Nie veľmi šetrne, treba poznamenať.

Jeho ruka jej držala plece ako vo zveráku. Mala pocit, že jej ho rozdrví, ale rozhodla sa radšej sa nesťažovať.

Koniec koncov, v jej situácii by to nebola práve najlepšia stratégia.

Po chvíli ju muž strčil dovnútra stáreho hostinca a zabuchol za nimi dvere.

V tej chvíli miestnosť osvietilo prudké svetlo, vychádzajúce z asi dvadsiatich prútikov.

Simone chvíľu trvalo, kým si naň zvykla.

Keď bola opäť schopná normálneho videnia, zbadala, ako si ju tí ľudia obzerajú.

Uškrnula sa.

"Dvadsiati? Lichotíte mi, Dumbledore." obrátila sa na Dumbledora, ktorý na ňu hľadel, spod polmesiačikových okuliarov.

"Slečna Riddlová? Ak sa nemýlim. Som rád, že vás spoznávam."

"Ó, potešenie je aj na mojej strane, veľa som o vás počula a...čítala. V poslednej dobe sa o vás dozvedám samé zaujímavé veci." povedala Simone a do hlasu sa jej vkrádal dobre známy posmešný tón.

Ktosi spomedzi členov rádu prudko vykročil jej smerom, ale Dumbledore ho pohľadom zastavil.

Simone venovala odvážlivcovi a vôbec celému rádu pohľad plný pohŕdania.

"Ak nemáte nič proti, tak by sme mohli prejsť k vašej ponuke, Simone." povedal Dumbledore.

Simone trhlo, keď vyslovil jej meno.

"Kvôli tomu som sem predsa prišla." povedala Simone.

"Takže, pokiaľ som to správne pochopil, mienite nám poskytnúť nejaké informácie o Harrym Potterovi."

"Áno a čo viac, pomôžem vám ho dostať späť k vám."

Medzi členmi to zašumelo.

"A čo za to budete chcieť?"

Ako vidím, ide rovno k veci. To je len dobre.

"Len to, že ho odpracete niekde do zahraničia, kde ho nikto nenájde. Robte si tam s ním čo chcete, ale nech odíde z tejto zeme a nikdy sa sem nevracia."

Miestnosťou sa opäť ozval šum hlasov.

Dumbledore si ju chvíľu so záujmom prezeral a nakoniec povedal:

"Poďte so mnou. Porozprávame sa vo vedľajšej miestnosti. Sirius, Remus, poďte s nami."

Simone venovala obom mužom zbežný pohľad.

Sirius...Sirius Black...krstný otec Harryho Pottera.

Simone mlčky kráčala za Dumbledorom a na chrbte cítila nepriateľské pohľady členov rádu.

Po chvíli vošli do neveľkej, no za to oveľa čistejšej izby.

Simone si okamžite sadla na najväčšie z kresiel a odmeraným pohľadom hľadela na trojicu mužov, ktorí si sadali oproti nej.

Tento rozhovor bude rozhodne zaujímavý.

***

"Drahý, máš nejaké tušenie, kde by mohla byť?" spýtala sa Helena roztrasene.

Skôr než Voldemort stihol odpovedať, dvere do jeho pracovne sa rozleteli a dnu vošla Marion s odhodlaným výrazom na tvári.

"Samozrejme, že má! Ale určite nám to nepovie, mami, takže je zbytočné pýtať sa." povedala Marion sladkým hláskom, z ktorého priam vyžarovala drzosť.

"Marion." vydýchla Helena šokovane.

Marion len potriasla hlavou a pokojne hľadela, ako sa jej otcovi nebezpečne zablýskalo v očiach.

"Už mi je to úplne jasné. Veď je to také zrejmé. Nebudeš Simone hľadať, veď čo ak ju zabijú! Aspoň bude o jedno z deciek, ktoré ti kazia plány menej, že? Lenže, drahý otecko, takto to nefunguje. Spravil si si deti, tak sa o ne musíš starať!" povedal Marion rovnakým hlasom.

Následne sa ozvala rana ako z dela a Marion obrovskou silou odhodilo na druhú stranu miestnosti.

Voldemort obišiel šokovanú Helenu.

"Crucio!" zasyčal rozzúrene.

Marion sa začala zvýjať v kŕčoch a kričať od bolesti.

Helena k nim priskočila, ale Voldemort ju prudko odstrčil, takže dopadla na kamennú podlahu.

Marionin krik privolal aj Lucasa s Danielom.

Obaja šokovane hľadeli na svojho otca a Marion.

Ako prvý sa spamätal Daniel a rozbehol sa k nim.

"Dosť! Otec, prestaň! Veď ju zabiješ!" skríkol.

Voldemort konečne uznal, že by to mohlo Marion stačiť a tak prerušil kliatbu:

"Zmizni mi z očí! Nevyjdeš zo svojej izby, kým ťa nezavolám!" zvreskol na ňu, venoval jej rozzúrený pohľad a vyšiel z miestnosti.

Daniel, Lucas a Helena rýchlo priskočili k Marion, ktorá ťažko dýchala.

"Daniel, choď zavolať Severusa, Luciusa a Bellatrix. Ponáhľaj sa." povedala Helena potichu jednému zo svojich synov.

Posledné, čo Marion počula, predtým než ju obklopila tma, boli vzdaľujúce sa kroky.

***

Samuel pomaly otváral oči.

Zdalo sa mu, že počul čísi krik.

Opatrne sa posadil na posteli.

Musím zistiť, čo sa deje.

Pomyslel si a napriek značnej dezorientovanosti vstal z postele a zamieril za pôvodcami toho hluku.


Podobné články:
11. kapitola k Dedičovi Zla
13. kapitola od Lyliann
14. kapitola k Dědici zla
15. kapitola od Lyliann
17. kapitola od Lyl
18. kapitola - Příčná ulice
19. kapitola od Lylianny
2. kapitola od Blackes
28. kapitola Komplikace
3. kapitola - hrozné zistenie a následujúce události
34. kapitola - Název není znám :)
4. kapitola - rodinný rozhovor
40. kapitola - konec ochutnávky a konec 40. kapitoly :)
40. kapitola - ochutnávka
60. kapitola - Alexův životní omyl
66. kapitola - celá
68. kapitola celá
7. kapitola ke kčv
7. kapitola - Nočný rozhovor
8. kapitola od Cissy
9. kapitola od Lyliann





Komentáře:

Přidat nový komentář:




Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici pět: