Doporučujeme: TV program | Stahovač videí z YouTube | Italo.cz | Služby pro Váš web | Měření rychlosti internetu | Zkus to jinak - logicky | Zkracovač dlouhých adres

Cissyn blog — Fantazie nevede k šílenství

19. kapitola od Lylianny

Datum: 22. 12. 2007 19.41 | Autor: Lylianna u Cissy | 4529× | Kategorie: Dědic zla | Komentáře: 2

 Samuel sa v šoku obzeral po okolí. Nevidel nikoho známeho. A vlastne keby aj, k ničomu by to nebolo dobré.

Teraz keď mal inú podobu ho nemohol nikto spoznať.

Možno by im mohol všetko vysvetliť. Dumbledore by ho určite pochopil. Možno by sa mohol nejakým spôsobom znovu stať Harrym Potterom.

Samuel naprázdno preglgol. Vedel, že by to nebolo možné. Teraz keď vedel kým je, nedokázal by sa vrátiť k starým koľajam.

Ale čo teraz?

Samuel nevedel čo robiť. Možno by mal ostať. Niekto pre neho určite príde.

Po chvíli zavrhol aj túto myšlienku. Veď prečo by pred ním utekali, keby sa pre neho vzápätí chceli vrátiť? Nie, to bola hlúposť. Teraz je odkázaný len na seba.

***

Voldemort prešiel všetkých smrťožrútov chladným pohľadom, z jeho výrazu im bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Bol ešte...hrozivejší ako obyčajne, ak sa to vôbec dalo.

 „Všetci do jedného sa premiestnite do Šikmej uličky a budete hľadať môjho najmladšieho syna. Prehladáte všetky obchody, ulice, Gringott banku...“

„Ale...pane, do nej sa nedostaneme. Škriatkovia nám nedovolia prehľadáva ť banku...“ vykoktal jeden zo smrťožrútov.

„Crucio!“
„Ako si sa opovážil, prerušiť ma?!“

Smrťožrút padol na kolená a začal sa zvíjať v kŕčoch. Celou miestnosťou sa ozýval jeho krik, ostatným trhal uši.

Voldemort by si to možno aj užil...keby sa teraz nenachádzal v tak delikátnej situácii.
V návale zlosti vyslal na smrťožrúta niekoľko ďaľších kliadob.

V tej chvíli dnu vošla Helena, rýchlym krokom pristúpila k manželovi, chytila ho za ruku, v ktorej držal prútik a chrapľavým hlasom povedala:

„Na toto teraz nie je čas. Najprv nájdi nášho syna.“

Voldemort sa na ňu prekvapene pozrel.
 Toto nebol Helenin štýl. Väčšinou sa ho pokúšala presvedčiť, aby obmedzil mučenie svojich obetí.

 Ale toto bola iná situácia. Helena mala tentokrát pravdu. Napokon prikývol, trhol prútikom a tým zrušil kliatbu.

Smrťožrút sa bez slova zrútil na zem, kde zostal nehybne ležať.
„Ty...Odprac ho niekde!“ povedal Voldemort rozzúrene, hľadiac pri tom na Goyla.

Ten s výrazom podrezaného zvieratka podišiel k mladému smrťožrútovi a doslova ho odtiahol z miestnosti.

„Ako som hovoril, prehľadáte všetky obchody, ulice AJ Gringott banku, vypočujete každého v okolí a každého, kto bude klásť odpor zabite. Ak sa tam náhodou objaví niekto z...Fénixovho rádu.“ Povedal Voldemort opovržlivo a pokračoval „ priveďte ho ku mne živého. Je mi jedno , ako to urobíte, ale do zotmenia chcem mať svojho syna späť! Ak nie, viete, čo vás čaká!“

Ozvalo sa súhlasné mrmlanie a následne sa všetci, vrátane Voldemorta premiestnili do Šikmej uličky.

Helena ostala stáť v sále a hľadela na miesto, skade sa pred chvíľou premiestnil jej manžel.

***

Simone sa nahnevane prechádzala po izbe.

„To je neuveriteľné!“ syčala.

Samuel jej prekazil všetky plány. Potrebovala sa dostať do Zašitej uličky. Mala sa tam stretnúť s niekým, kto bol pre ňu dôležitý a teraz, kvôli tomu idiotovi si s ním bude musieť dohodnúť ďalšiu schôdzu!

Vlastne, nemusí. Čo keby využila rozruch, ktorý je okolo Samuela a nachvíľu sa prešmykla von? Inokedy by jej ten prehnaný rozruch okolo brata vadil, ale teraz jej hral do kariet.

Ako vedela, otec mal vo svojej pracovni niekoľko aktivačných prenášadiel. Keby si zobrala dve, jeden na cestu tam a druhý na cestu späť, možno by si toho ani nevšimol.

Simone sa víťazoslavne usmiala vyšla z izby, potichu prechádzala chodbami a vkĺzla do otcovej pracovne.

Hneď, ako za sebou zavrela dvere, portréty, visiace na stenách ožili. Teda, nič nehovorili, ale aj slepý by si všimol ich zvedavých pohľadov.

Muselo im byť jasné, že má Simone za lubom niečo nekalé, ale každý z nich bol zo Slizolinu a bolo proti ich zásadám moralizovať, a aj keby, vedeli že ich komentáre by boli odignorované.


Simone rýchlo pristúpila k pracovnému stolu a otvorila šuflík. Teda, pokúsila sa otvoriť šuflík, čo sa ukázalo ako márna snaha, pretože ten bol uzamknutý kúzlom.

Simone zakliala. Nepočítala s tým, že bude musieť použiť čary.

Samozrejme, keby ich bola použila, minister by ju len ťažko mohol predvolať a zo školy ju tiež nemohli vylúčiť, ale napriek tomu mala výslovne zakázané čarovať, pokiaľ necvičila pod otcovým dohľadom.

No a čo. Nemá to ako zistiť. Kým sa vráti so Samuelom, už budem dávno späť.

Vytiahla prútik, namierila ním na zásuvku a povedala:

„Alahomora.“
Nič sa nestalo.

Simone to zarazilo. Veď to bol LEN šuflík! Alahomora musí stačiť!

Napriek tomu skúšala ďalšie a ďalšie zaklínadlá.

„Cavumistud!“

Stôl začal žiariť oranžovým svetlom a celý sa pokryl žltohnedým povlakom.

„To nemôže byť pravda!“

Simone bola na pokraji so svojimi nervami. Nielenže sa jej stále nepodarilo otvoriť tú hlúpu zásuvku, dokonca práve zničila otcov stôl. Síce nechápalo ako, ale bolo jasné, že je zničený.

Muži a ženy z portrétov na ňu hľadeli zvláštnym pohľadom.

Teraz to už musí vyjsť!

„Foriamen!“

Simone rýchlo zistila že výber tohto zaklínadla nebol najšťastnejšou voľbou, lebo vzápätí vypálila do stola obrovskú dieru.

***

„Máš niečo?“ spýtala sa Bellatrix Luciusa udychčane.

Prešli takmer tri hodiny od toho ako začali prehľadávať Šikmú uličku.

„Jedna barmanka tu približne pred dvoma hodinami videla chlapca, ktorý by relatívne mohol byť Samuel.“ Odpovedal jej.

„A kde tá ženská je?!“ spýtala sa naštvane.

„Kde si myslíš že asi je?“ uškrnul sa.

„Dobre, povedala ti, kde ho videla?“ spýtala sa ho Bellatrix už pokojnejšie.

„Podľa všetkého sa potuloval pri kníhkupectve.“

„Počkaj, ale to kľudne mohol ísť...“

Bellatrix nestihla dopovedať, lebo v tej chvíli ich oboch začalo páliť znamenie.

Premiestnili sa pred Gringott banku a len tak-tak sa vyhli kliadbám, ktoré na nich boli vyslané.

Naskytol sa im pohľad na približne dvadsiatku členov rádu, vrátane aurorov. Samozrejme oproti nim ich bolo smiešne malé množstvo.

Možno by mali akú-takú šancu, ale to by tam nesmel byť Voldemort.

Bellatrix s Luciusom sa okamžite zapojili do súbojov. Vzduchom lietal jeden záblesk za druhým, sprevádzané výkrikmi.

„Crucio!“ skríkla Bellatrix a vzápätí sa jeden z aurorov začal zvíjať v kŕčoch.

Po chvíli kliadbu zrušila a rozosmiala sa nad snahou muža postaviť sa na nohy. Obzvlášť smiešny bol jeho „hrdý“ výraz, ktorý mal na tvári.

Vo chvíli keď sa chystala vysloviť ďalšie zaklínadlo, ju do boka zasiahla kliadba . Sila kúzla ju predhodila cez výklad obchodu s čarodejníckymi potrebami. Prútik jej vyletel z ruky a zostala omráčene ležať na zemi.

„TY?!“ zachrapčala, keď s námahou zdvihla hlavu.

„Sklamaná?“ uškrnul sa tmavovlasý muž s modrými očami.

„Vidím, že napriek všetkému ti dobrá nálada ostala. Zvláštne, zvlášť keď uvážime, v akom stave je tvoj prašivý priateľ. A to ešte nehovorím o mladom Potterovi. Chudák, už dávno mal svoj osud spečatený.“ Povedala posmešne.

Sirius k nej prikročil, zohol sa a chytil ju pod krk.

„Povedz mi čo o ňom vieš ak si chceš zachrániť život.“

„O kom? Ach, ty myslíš Pottera? Stále si to nepochopil? Je po ňom...už neexistuje.“ Zachrapčala.

Nedostatok kyslíka jej pomaly začínal vadiť.

Sirius sa nenechal tak ľahko vytočiť. Povolil trochu stisk. Rozhodol sa zamerať na inú tému.

„Čo tu vlastne robíte? Na čo bol dobrý útok na Šikmú uličku? Koho hľadáte?“

„Prečo si myslíš že niekoho hľadáme? Možno sme si jednoducho chceli vyraziť.“ Uškrnula sa.

Akurát, keď dopovedala ozvalo sa:

„Petrificus totalus!“

Sirius teraz nehybne ležal na zemi a Lucius jej pomáhal vstať.

„Dobre načasované.“

„Zdalo sa mi čudné, že ťa nepočujem.“ Uškrnul sa a namieril prútikom na nehybné telo pred sebou.

„Avada....“

„Nie! Zbláznil si sa? Každého člena rádu máme odviesť k Temnému pánovi!“

Lucius chvíľu znechutene hľadel na Siriusa, ale nakoniec s veľkou nevôľou naňho namieril prútikom, zložito mávol a o chvíľu zdvihol zo zeme vreckové hodinky.

Zotmelo sa a bitka stále pokračovala, ale už teraz bolo jasné, kto vyhral. Nakoniec členom rádu neostalo nič iné ako ustúpiť. Všetci do jedného sa odmiestnili.
***

Dumbledore, Lupin a Moody rýchlym krokom kráčali ulicami Zašitej uličky. Podarilo sa im zistiť že Voldemort so smrťožrútmi hľadajú nejakého Samuela, aj to, že sa podľa všetkého nachádza v Zašitej uličke.

Muselo byť na ňom niečo zaujímavé alebo musel byť pre nich veľmi dôležitý, keď kvôli nemu prišiel aj Voldemort osobne.

„Kde môže byť ten chlapec o takomto čase?“ spýtal sa Lupin a špinavým, zatuchnutým budovám vôkol nich venoval znechutený pohľad.

***

Samuel sa so zvesenou hlavou snažil prešmyknúť okolo troch starých čarodejníc, ktoré vyzerali dosť odpudzujúco.

Všetky tri boli vzhľadom na vlas rovnaké. Dokonca aj strih habitov mali rovnaký. Jedine čím sa odlišovali boli ich farby.

Všetky tri mali dlhé, krivé nosy posiate bradavicami, úzke takmer biele pery, veľké vypúlené oči podobnej farby a žltkastú, zošuverenú pokožku.


Boli vysoké a vyziabnuté, svojou chôdzou pripomínali pavúkov.

Samuel po pohľade do ich tvári, rýchlo sklopil svoj pohľad do zeme a otriasol sa. Rýchlo popri nich prešiel a ešte stále rýchlym tempom mieril na opačnú stranu ulice.

Nevedel či sa má tešiť alebo nie, že ulica je takmer prázdna.

Rozhodne áno. Stále lepšie, keď je tu tých vyšinutých bosorákov menej.

Pomyslel si.

„Aha, chlapček!“ ozval sa spoza neho škrekľavý hlas a niekto ho chytil za plece.

Samuel od ľaku nadskočil. Otočil sa a zbadal tri čarodejnice, ktoré pred nedávnom obišiel v spoločnosti piatich čarodejníkov s nemenej hrozivým výzorom.

„Ččo? To nemôže byť pravda! To je ON!!“ zvreskla jedna z čarodejníc a ustupovala do zadu.

„Nebuď hlúpa. On už takto dávno nevyzerá. Je to len niekto, kto sa naňho veľmi podobá. To však nie je dôvod na to aby sme si kazili zábavu!“ zasiahol jeden z jej spoločníkov, schytil Samuela a ťahal ho k nim.

„Hovorím ti, pustime ho a zmiznime!“ opäť zaškriekala čarodejnica a nervózne sa obzerala okolo seba, akoby čakala že sa zrazu odniekadiaľ vynorí diabol.

Strhla sa medzi nimi búrlivá hádka.

Samuela využil prvú príležitosť, ktorá sa mu naskytla, vyšmykol sa z čarodejníkovho zovretia a rozbehol sa.

„Uteká! Chyťte ho!!“

Samuel bežal ako o život a tak, keď sa z rohu vynorili traja ľudia, nestihol ubrzdiť a celou silou do jedného z nich narazil, čím ich oboch poslal k zemi.

V tej chvíli uvidel ako čarodejníci, ktorí ho naháňali venovali pohľad trojici mužov, niečo zamumlali a nakoniec zmizli za rohom ulice.

Samuel sa spamätal až vtedy, keď ho jeden z nich postavil na nohy.

Šokovane sa pozeral do tváre Albusa Dumbledora.

Dumbledore mal na tvári neurčitý výraz. Neušla mu podobnosť medzi chlapcom a Voldemortom za mladých čias.

Samuel sa ymätene obzrel a pohľad mu padol na Remusa, ktorý sa zbieral zo zeme a Moodyho. Tentokrát jeho žalúdok urobil kotrmelec.

"Prepáčte....nechcel som, ale tí..."

"Neospravedlňuj sa. Radšej povedz s kým máme tu česť." pousmial sa.

"Som Samuel." povedal skôr než si to stihol poriadne premyslieť.

Videl ako si Moody s Lupinom vymenili pohľady.

"A tvoje priezvisko? Aby sme ťa mohli dostať k tvojim rodičom."

"Nemusíte sa obťažovať. Viem kde sú moji rodičia. Prepáčte, už musím ísť. Otec sa bude strašne hnevať, ak ma nenájde na mieste kde sme sa dohodli." povedal Samuel rýchlo.

"Aké starosti? Kde sa máš stretnúť s rodičmi. Kľudne ťa za nimi zavedieme, bude to bezpečnejšie, vzhľadom na to, čo sa pred chvíľou odohralo."

Samuel v duchu zaúpel. Ani za svet sa ich nemohol zbaviť.

Práve sa chystal niečo povedať, keď sa ozvalo hlasné "PUK" a priamo pred nich sa premiestnil Voldemort, ktorý ićh prešiel hrozivým pohľadom.

Skôr než stihol Samuel čokoľvek urobiť ozvalo sa hromové "BUM" a obkolesila ich hustá hmla.

Počul výkriky kliadob, ktoré ako usúdil patrili jeho otcovi, Dumbledorovi, Moodymu, Remusovi a Bellatrix. Následne ho niekto chytil za ruku a ťahal ho opačným smerom.

Samuelovi vŕtalo v hlave kedy a ako sa tam Bellatrix stihla dostať. A ak všetci bojujú, kto ho potom odvádza preč?!

Na odpovede na svoje otázky nemusel čakať dlho. Po chvíli vošli do nejakej zatuchnutej budovy.

Spočiatku nebolo nič vidieť, bola absolútna tma, ale v momente, keď sa dvere s buchotom zavreli ozvalo sa zamumlanie:

"Lumos."

A miestnosť naplnilo prenikavé svetlo.

Samuel prekvapene hľadel do tváre Luciusa Malfoya. Skôr než mu Samuel stihol položiť kopec otázok, ktoré mal na jayzku, ho Malfoy chytil za plece, odviedol ho k moľami prežratému kreslu v rohu miestnosti, kde ho posadil, pátravo sa mu zadíval do tváre a spýtal sa:

"Samuel, si v poriadku.? Nie si zranený?"

Samuel mu venoval nechápavý pohľad a muž si povzdychol.

"Pochop, bol si celkom sám v Zašitej uličke, takže tu sú dôvody na pochybnosti."

"Ja...myslím že som v poriadku." povedal Samuel váhavo.

Lucius mu venoval nedoverčivý pohľad. Zrazu sa mu priamo z vrecka ozval prenikavý piskot. Lucius sa ho zpočiatku snažil ignorovať, ale keď začal piskot naberať na intenzite, naštvane siahol do vrecka, vytiahol malé, vreckové hodinky, namieril na ne prútikom a povedal nejaké zaklínadlo.

Následne sa Samuelovi na chvíľu akoby zatmelo pred očami. Keď bol opäť schopný vidieť, čakalo ho prekvapenie.

Priamo pred ním, ležal spútaný...Sirius.

"Ččo to má znamenať?"

"Čo myslíš. Tuto Black urobil chybu, keď sa tu dnes ukazoval. Ako obyčajne precenil svoje sily."

"Ale čo s ním chceš urobiť? Hádam ho..."

"Áno, odovzdám ho tvojmu otcovi."

"Ale on ho zabije!"

"Veď o to tu ide." povedal Lucius sucho.

"To mi nemôžeš urobiť!"

"Spamätaj sa! Už to nie je tvoj krstný otec! Ako syn Temného pána máš určité povinnosti, nesmieš sa spolčovať s nepriateľmi svojho otca!"

"Hovor si, čo chceš, ale ak to urobíš, nikdy ti to neodpustím! A to ešte nerátam to, čo sa stalo v minulosti!" zvolal Samuel a prudko vstal.

Nastalo ticho, ktoré nakoniec prerušil Lucius:

"Dobre...urobím to. Ale chcem aby si vedel, že týmto riskujem svoj krk a robím to posledný krát, to si zapamätaj." povedal chladne, stiahol si z prsta jeden z prsteňov, premenil ho na prenášadlo a vhodil ho Siriusovi do vrecka habitu.

Po piatich sekundách Sirius zmizol.

Samuel sa nadychoval k otázke, ale Lucius ho predbehol:

"Prenieslo ho to do lesa blízko Londýna a skôr než sa spýtaš, po premiestnení bude Black voľný. Spokojný?" spýtal sa uštipačne.

"Áno. Ja..."

Nestihol dopovedať, lebo v dvere do miestnosti sa rozrazili a dnu vošiel Voldemort s Bellatrix, za chrbtom.

Bez zbytočných slov schytil Samuel a  premiestnil sa s ním.

Bellatrix s Luciusom si vymenili znepokojené pohľady a nasledovali ich.

***

Simone sa cez dieru v stole, dostala k úrenášadlu a zvierala ho v ruke.

Chvíľu váhala, ale nakoniec sa rozhodla. Namierila na medailón prútikom, povedala:

"Aktivio Portus."

A stratila sa vo víre farieb.


Podobné články:
11. kapitola k Dedičovi Zla
13. kapitola od Lyliann
14. kapitola k Dědici zla
15. kapitola od Lyliann
17. kapitola od Lyl
18. kapitola - Příčná ulice
2. kapitola od Blackes
21. kapitola - dohoda
28. kapitola Komplikace
3. kapitola - hrozné zistenie a následujúce události
34. kapitola - Název není znám :)
4. kapitola - rodinný rozhovor
40. kapitola - konec ochutnávky a konec 40. kapitoly :)
40. kapitola - ochutnávka
60. kapitola - Alexův životní omyl
66. kapitola - celá
68. kapitola celá
7. kapitola ke kčv
7. kapitola - Nočný rozhovor
8. kapitola od Cissy
9. kapitola od Lyliann





Komentáře:

Přidat nový komentář:




Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici pět: