Doporučujeme: Měření rychlosti internetu | Služby pro Váš web | Zkracovač dlouhých adres | TV program | Stahovač videí z YouTube | Italo.cz | Zkus to jinak - logicky

Cissyn blog — Fantazie nevede k šílenství

17. kapitola od Lyl

Datum: 23. 9. 2007 16.34 | Autor: lylianna (u Cissy) | 3711× | Kategorie: Dědic zla | Komentáře: 0
Po niekoľkých minútach vošli do pôsobivo vyzerajúcej miestnosti.

 

Po bokoch miestnosti  stáli dva rady stĺpov, ktoré podopierali skutočne veľmi vysoký strop.

 

Stĺpy boli čisto čierne a na dotyk hladké. Strop a podlaha boli z rovnakého materiálu aj farby.

 

Na druhej strane Samuel spozoroval niečo čo sa nápadne podobalo trónu. Bolo to trochu bizarné na skutočnosť že sa nachádzajú v 21. storočí, ale Samuel takéto nebezpečné myšlienky radšej potlačil.

 

Po chvíli usúdil že toto je zrejme sála, kde sa konajú porady so smrťožrútmi.

 

"Presne tak. Čoskoro budeš mať česť sa na  niektorej z nich zúčastniť." povedal Voldemort s úškrnom.

 

Samuel sa strhol. Zvyknúť si na to že mu niekto stále sliedi v mysli zrejme dá väčšiu námahu ako si myslel.

 

Ďalej nasledoval svojho otca, ktorý obišiel vyvýšené miesto na sedenie a zastal.

 

Samuel sa zmätene obzeral. Nechápal prečo sa zastavili pred stenou. Práve sa na to chystal spýtať, ale v poslednej chvíli sa zarazil.

 

Nielen  preto že si uvedomil že kritizovať Voldemorta je nebezpečné, ale aj kvôli tomu čo sa začalo diať v nasledujúcej chvíli.

 

Voldemort začal niečo potichu mrmlať v parselčine, ako Samuel zistil. Zachytil len "otvor sa" a "pán".

 

Keď nastalo ticho a Voldemort trochu poodstúpil Samuel zbadal na stene niečo, čo tam pred tým nebolo.

 

Striebornú kľučku v tvare hada, bez dverí.

 

Voldemort stisol kľučku a v tej chvíli sa začali na hladkom povrchu steny rysovať obrysy dverí.

 

Samuel nedokázal zakryť svoj úžas, keď sa pred ním objavili  dvere z tmavého dreva, na ktorých bolo niekoľko zložito vyrezávaných hadov.

 

Samuelovi to trochu pripomínalo jedny z dverí cez ktoré musel prejsť v Tajomnej komnate.

 

Voldemort ich bez slova otvoril a vošiel dnu. Samuel chvíľu váhal, ale nakoniec čo iné mu ostávalo ako vojsť.

 

Hneď ako vošiel dvere sa s hlasným buchotom zatvorili.

 

Samuel sa začal obzerať. Izba, v ktorej sa nachádzali bola podstatne menšia, ale rovnako tmavá ako väčšina izieb v Temnom sídle.

 


 

Lucas s Marion a Simone vošli do matkinej izby. Všetci si sadli k nej na posteľ.

 

"Čo sa deje? Kde je otec so Samuelom? Nemali tu byť?"

 

"Obaja pred niekoľkými minútami odišli." znela Helenina odpoveď.

 

"Otec mu chce vraj navrátiť jeho pravú podobu, je to pravda?" spýtala sa Simone.

 

"Áno."

 

"Ale čo tak odrazu? Stalo sa niečo?" spýtala sa Marion.

 

"Nič podstatné. Samuel si potrebuje kúpiť nové veci a vzhľadom na to že s nami pôjde Lucius s Bellatrix, je nutné urobiť opatrenia."

 

Simone vrhla na matku neveriaci pohľad.

 

Nebolo to predsa tak dávno, čo si chcela ísť kúpiť nové habity a jej matka nenavrhla že by išla s ňou.

 

Helena akoby vedela na čo jej dcéra myslí, povedala:

 

"Vlastne, toto je dobrá príležitosť aby sme nakúpili nové veci aj pre teba, Simone. Pôjdeš s nami." očividne to nebola otázka, ale príkaz.

 

Simone zarazene prikývla.

 

Ich vzťah bol teraz značne napätý.

 

Zmenu v Heleninom správaní k Simone si všimla aj Marion. Svoju matku aj sestru si premeriavala skúmavým pohľadom.

 

"Mami, nie je tu Daniel. Mám pre neho ísť?" spýtala sa Marion, keď zbadala bratovu neprítomnosť.

 

"Nie. Váš otec zakázal Danielovi približovať sa k Samuelovi."

 

"Nerozumiem tomu, aký mal k tomu dôvod?" Marion sa zamračila.

 

"Daniel a ja sme sa trochu...ehm...odviazali a práve keď mi Daniel povedal že smrdím, vošiel dnu a podľa toho usúdil že Daniel dáva Samuelovi zlý príklad. Zakázal mu približovať sa k nemu na niekoľko týždňov." ujal sa slova Lucas.

 

"To je...to je jednoducho odporné. Potrestať ho takýmto spôsobom." povedala Marion rozhorčene.

 

"Súhlasím otec mal teda podľa spravodlivosti potrestať aj teba, Lucas. Podľa tvojho rozprávania máš na tom rovnaký podiel viny." poznamenala Simone a odsadla si do kresla, blízko okna.

 

"Simone! Nestačí ti to čo sa stalo Danielovi?" spýtala sa Helena neveriaco.

 

Simone sa nadychovala k odpovedi, ale Lucas ju predbehol:

 

"Mami, to je v poriadku. Simone sa rozhodla hrať na boží súd, tak si jej reči netreba príliš brať k srdcu." povedal žartovne, ale keď sa otočil k Simone tvárou v tvár a Helena s Marion to nemohli vidieť, pozrel sa na Simone vraždiacim pohľadom.

 

Simone sa sťažka ovládajúc odvrátila.

 

Lucas sa opäť otočil k Marion a Helene.

 

"Celkom by ma zaujímalo ako to bude so školou. Kde a kedy pôjdeme?" spýtal sa.

 

"Nie som si istá. Porozprávam sa o tom s vašim otcom večer. Možno bude súhlasiť s tým, aby ste išli do Rokfortu." povedala Helena zamyslene.

 


Voldemort podišiel k regálu s už na pohľad poriadne starými knihami a vybral jednu v tmavo hnedom viazaní.

 

Kým v nej listoval, netrpezlivo pokynul Samuelovi aby si sadol do jedného z kresiel.

 

Voldemort po niekoľkých minútach našiel čo hľadal. Kúzlo nevyzeralo zložito, ale dole, na stránke bolo miniaturným písmom dopísané že sa môžu dostaviť príznaky v podobe návalou chladu a tepla, svrbenia pokožky, teplôt a halucinácii.

 

S tým si nerobil veľkú hlavu. Keby sa nejaký z tých príznakov dostavil, má hŕbu elixírov, ktoré to napravia.

 

Zaklapol knihu, položil ju na stôl a otočil sa k synovi. 

 

Samuel bol značne nervózny.

 

Obavy mal nielen z toho, že nevedel nič presnejšie o tom kúzle, čo mu má vrátiť pravú podobu ale aj z toho ako bude vyzerať po jeho dokončení.

 

Nikdy nebol typ narcistu, ale na svoj terajší vzhľad si už zvykol a pravdupovediac, bol s ním celkom spokojný.

 

"Samotné kúzlo sa ničím nelíši. Počas neho by si mal cítiť mierne šteklenie. Keď bude zmena úplná, samo sa zruší. Je možné že ti o niekoľko hodín nebude dobre a v tom prípade prídeš okamžite ku mne, je to jasné?" spýtal sa Voldemort chladne.

 

"Áno, otec."

 

"Výborne. Postav sa." prikázal mu jeho otec so spokojným úškrnom.

 

Samuel sa trochu roztrasene postavil.

 

Voldemort ho vôbec nevaroval a tak ho kúzlo zasiahlo nepripraveného.

 

Nepríjemný pocit z prekvapenia nahradilo mierne brnenie, ktoré začalo u končekov prstov na nohách postupovalo stále vyššie a zmenilo sa na šteklenie.

 

Bolo to cítiť naozaj intenzívne. Samuel si na poslednú chvíľu zahryzol do jazyka, uvedomujúc si že Voldemortovi by sa jeho  výbuch smiechu zrejme nepáčil.

 

Temný pán zatiaľ sledoval ako sa jeho najmladší potomok mení.

 

Zo začiatku to nebolo príliš výrazné, pretože ako zistil zmeny postupovali smerom zdola nahor, ale už sa dalo všimnúť že už nie je taký vyziabnutý a bol o niečo širší v pleciach.

 

Potom sa začala meniť tvár a vlasy. Kúzlo sa po niekoľkých minútach zrušilo a Voldemort si chlapca prekvapene prezeral.

 

Od jeho školských čias prešiel dosť veľký čas, ale aj tak musel uznať že chlapec má črty po ňom.

 

Vlasy mal o niečo dlhšie ako pred tým a teraz dostali hladký, upravený výzor, stále boli čierne.  

 

Nos mal o niečo kratší, ústa o trochu plnšie a pleť dostala zlatistý nádych.

 

Bol tiež značne vyšší.

 

Samuel prežíval počas premeny doslova muky a tak bol nesmierne šťastný keď to prestalo.

 

Všimol si otcov prekvapený pohľad a opäť sa v ňom ozvala nervozita.

 

Dúfal len, že nevyzerá...neprirodzene.

 

"Poďme naspäť, za tvojou matkou. Tam sa budeš môcť pozrieť do zrkadla." povedal Voldemort a Samuel postrehol zmenu tónu v jeho hlase.

 

"Dobre."

 

Voldemort opäť preniesol niekoľko slov v parselčine a následne prešli cez dvere, ktoré sa im samé otvorili.

 


"Neviem ako vám, ale mne sa zdá že to trvá pridlho." ozvala sa Marion po pol hodine.

 

"Aj mne. Myslíte že je možné, že nastali nejaké....komplikácie?" spýtal sa Lucas a pozrel sa na matku.

 

"Nemyslím si. Kúzla na zmenu vzhľadu obecne  nebývajú náročné." povedala Helena.

 

Simone si očividne ako jediná nerobila o brata starosti.

 

Brala to tak, že každá minúta bez Samuela je drahá a momentálne sa nemienila zaťažovať myšlienkami na neho.

 

"Súhlasím s matkou. Samuel je s otcom celkom bezpečný." povedala s úškrnom.

 

"To je pravda." ozvalo sa zrazu od dverí.

 

Všetci sa strhli a zbadali Voldemorta ako stojí na prahu dverí.

 

Vošiel dnu a hneď za ním vstúpil do izby veľmi pekný, vysoký chlapec.

 

Helena rýchlo vstala a podišla k nemu.

 

"Samuel." zašepkala a s úsmevom mu prešla dlaňou po líci.

 

"Vyzeráš úžasne." dodala.

 

Lucas tiež prišiel k Samuelovi a premeral si ho od hlavy po päty a naspäť.

 

"Vyzeráš naozaj...obstojne." poznamenal s úškrnom.

 

"To je slabé slovo." ozvala sa Marion.

 

"Samuel, toto je Marion, tvoja staršia sestra." povedala Helena s jemným úsmevom.

 

"Ehm...teší ma." povedal Samuel.

 

"Aj mňa." uškrnula sa Marion.

 

Simone nevstala ako ostatní, prezerala si brata zamračeným pohľadom pekne z diaľky.

 

"Mohli by ste mi ukázať zrkadlo?" spýtal sa Samuel, ktorému už pomaly začínali vadiť hodnotiace pohľady ostatných, pričom sám nevedel ako je na tom.

 

"V kúpeľni je jedno veľké." povedala Helena stále s úsmevom a ukázala na dvere, na pravej strane, pri posteli.

 

"Ďakujem." poďakoval Samuel a zavrel za sebou dvere...

Podobné články:
11. kapitola k Dedičovi Zla
13. kapitola od Lyliann
14. kapitola k Dědici zla
15. kapitola od Lyliann
18. kapitola - Příčná ulice
19. kapitola od Lylianny
2. kapitola od Blackes
21. kapitola - dohoda
28. kapitola Komplikace
3. kapitola - hrozné zistenie a následujúce události
34. kapitola - Název není znám :)
4. kapitola - rodinný rozhovor
40. kapitola - konec ochutnávky a konec 40. kapitoly :)
40. kapitola - ochutnávka
60. kapitola - Alexův životní omyl
66. kapitola - celá
68. kapitola celá
7. kapitola ke kčv
7. kapitola - Nočný rozhovor
8. kapitola od Cissy
9. kapitola od Lyliann


Přidat nový komentář:




Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici pět: