Doporučujeme: TV program | Měření rychlosti internetu | Zkracovač dlouhých adres | Služby pro Váš web | Zkus to jinak - logicky | Snadné sdílení souborů | Stahovač videí z YouTube

Cissyn blog — Fantazie nevede k šílenství

15. kapitola od Lyliann

Datum: 24. 8. 2007 9.14 | Autor: Lylianna | 3763× | Kategorie: Dědic zla | Komentáře: 1

Samuel si zotrel slzy a vyrazil za svojim otcom. Takto si svoj nový život s rodinou nepredstavoval.

Po niekoľkých minútach chôdze sa dostali na chodbu so šiestimi dverami.

„Toto sú izby tvojich súrodencov. Táto je Simonina, Danielova, Lucasova a Marionina. Za poslednými dverami sa nachádza knižnica.“ povedal Voldemort chladne a poukazoval chlapcovi ktorá miestnosť patrí komu.

„A toto bude od teraz tvoja izba.“ Povedal a gestom mu naznačil aby vstúpil.

Samuel opatrne prešiel popri ňom, stisol kľučku a vošiel dnu. Voldemort ho nasledoval.

Chlapcovi sa naskytol pohľad na pomerne priestrannú, pohodlne vyzerajúcu miestnosť. Nachádzala sa v nej veľká posteľ s nebesami, z tmavého dreva. Saténové obliečky boli čierne so zeleným, vyšitým S.

Celá izba bola ladená do Slizolinských farieb, ale to Samuel čakal. Pod oknom s tmavými, dlhými záclonami stál písací stôl a stolička tmavej farby, rovnako ako zvyšok nábytku, ktorý sa v izbe nachádzal.

Samuelovi sa napriek všetkému jeho nová izba páčila. Vyzerala...starodávne.

„Táto miestnosť sa tu nezmenená nachádza už od doby čo tu býval Salazar Slizolin a želám si aby to tak zostalo. Je to jasné?!“ spýtal sa Voldemort. V jeho hlase bola jasná vyhrážka.

„Áno.“ Povedal Samuel, ktorý aj tak nemienil nič na izbe meniť.

„Výborne. Zatiaľ máš voľno. Dnes večer začneme s tvojou výučbou v čiernej mágii. O šiestej ťa chcem vidieť v hale. Simone s Lucasom tiež.“ Povedal, prešiel po synovi mrazivým pohľadom a odišiel.

Keď bol Samuel konečne sám, striasol sa a následne sťažka dosadol na posteľ.

Do čoho sa to zase namočil? Tak takýto má byť jeho ďalší život? Bude to takto vždy?

Tieto otázky mu vírili hlavou. Navyše mal obavy z večera. O čiernej mágii nevedel dokopy nič a nezdalo sa mu že by bol Voldemort práve trpezlivý človek.

Povedal že teraz mám voľno. Tak by som sa snáď mohol vrátiť k mame.

 

Pomyslel si stiesnene a vstal. Nepáčilo sa mu ako sa jej otec vyhrážal.

Cestu naspäť si našťastie pamätal presne. Po chvíli vošiel do vstupnej haly ale namiesto matky tam stála Simone a nejaký vysoký chalan so svetlými vlasmi. Lucas, ako si Samuel domyslel.

Očividne si ho nevšimli a potichu debatovali ďalej. Simone sa mračila a Lucas sa pobavene usmieval.

Samuel si uvedomil že sa nenachádza v najlepšej situácii, otočil sa a chystal sa potichu zmiznúť, keď...

„Ale, ale. Koho to tu máme? Konečne je tu najmladší člen rodiny a ani nepozdraví svojho brata?“ zarazil ho Lucasov hlas.

Samuel sa pomaly otočil naspäť. Lucas mal na tvári ten istý výraz pobavenia ako predtým.

Simone sa ešte viac zamračila.

„Ehm...ahoj. Išiel som len okolo, nechcel som vás vyrušovať. Hľadal som mamu.“ Povedal Samuel ospravedlňujúco.

Lucas zatiaľ k nemu podišiel. Samuel čakal čokoľvek, len nie to čo sa v ďalšej sekunde odohralo. Starší brat ho tuho objal.

„Som rád že ťa konečne spoznávam, braček.“

Samuel bol prekvapený, ale Simone úplne vykoľajená.

Čo sa to tu deje?! Všetci sa zbláznili...

 

Samuel sa po chvíli spamätal a objatie opätoval. Simone si potichu odvrkla a išla za otcom. Toto bolo na ňu priveľa.

Keď sa Lucas odtiahol prezrel si Samuela od hlavy až k päte, pousmial sa a povedal:

„Môžeme ísť za matkou spolu. Potrebujem sa s ňou porozprávať a okrem toho viem kde ju treba hľadať.“

„Dobre“

Lucas a Samuel spoločne vyšli z haly.

„Ako sa ti tu zatiaľ páči? Už ti rodičia ukázali izbu?“ spýtal sa Lucas po ceste.

„Áno, je veľmi pekná.“ Povedal Samuel a dúfal že sa prvej otázke vyhne.

„To je. Najlepší je výhľad, ale neodpovedal si mi na prvú otázku.“ Povedal Lucas s úsmevom.

„Ešte si musím zvyknúť.“ Povedal Samuel opatrne. Nebol si istý či je najlepší nápad povedať pravdu.

„Čoskoro sa ti to podarí. Všetci sme radi, že si tu.“ Povedal Lucas a po očku sledoval svojho mladšieho brata.

Samuel o tom v duchu zapochyboval. Rozhodne to tak nevyzeralo. Simone sa k vyloženému nepriateľstvu zatiaľ neodhodlala, ale aj tak jej to bolo vidieť na očiach. O otcovi ani nehovoriac.

„Tu je to.“ Povedal Lucas po niekoľkých minútach ticha a otvoril dvere do matkinej izby.

Samuel ju tam chcel pôvodne hľadať, ale ešte nebol v sídle dosť dlho na to aby si pamätal každú miestnosť.

Hneď ako vošli dnu Helena vstala, podišla k nim a bez slova ich objala. Po tej hádke s manželom jej nebolo práve najlepšie.

„Mami, si v poriadku? Čo sa stalo?“ spýtal sa Lucas ustarostene, potom čo sa matke zahľadel do očí.

„Nerob si starosti. Som rada že si tu, ale asi by bolo najlepšie aby si sa išiel najprv ukázať svojmu otcovi.“

„To je pravda. Išiel som ťa len pozdraviť a odprevadiť Samuela, ktorý ťa hľadal. Idem za otcom, vybalím si a potom za tebou prídem, dobre?“

„Dobre.“ Helena sa na syna jemne usmiala.

Lucas vyšiel z matkinej izby a zamieril za otcom.

Hneď ako sa za ním zatvorili dvere, Helena opäť zovrela Samuela v náručí a zašepkala:

„Je mi to ľúto, zlatko. Nechcela som aby to bolo takto.“

Helena to povedala takým zlomeným hlasom, že Samuel cítil ako sa mu do očí tisnú slzy.

„To je v poriadku mami. Netráp sa. Nič sa nestalo.“

Helena ho pohladkala po vlasoch a odtiahla sa.

„Ako sa ti páči tvoja izba?“ spýtala sa a snažila sa aby sa jej netriasol hlas.

„Je pekná. Veľmi sa mi páči a otec mi ukázal kde nájdem ostatných.“ Povedal Samuel, ktorý sa zas snažil aby znel čo najviac optimisticky.

Cítil že to potrebuje.

„Takto to už ďalej nejde. Musíme to oznámiť Dumbledorovi!“ hysterčila Hermiona.

„Dobre Hermiona, ale najprv sa ukludni.“

„Ako sa mám ukludniť, keď je náš najlepší priateľ bohviekde a nevieme čo sa s ním stalo?!“ Hermiona sa už ani nesnažila byť pokojná.

„Ja viem, ale naozaj si myslíš, že mu pomôže keď sa tu teraz zrútiš?“ spýtal sa Ron a hľadel na ňu skeptickým pohľadom.

„Máš pravdu, som nemožná. Neviem čo to do mňa vošlo. Ja len...nie som zvyknutá že nie sme všetci traja spolu.“ Povedala Hermiona a dala si hlavu do dlaní.

„To je v poriadku. Rád ho určite nájde, teda ak mu to oznámime.“

„Áno musíme ísť rýchlo za Dumbledorom.“ Povedala Hermiona s novo nabitou energiou a rýchlym krokom zamierila k východu z Chrabromilskej klubovne.

Ron len pokrútil hlavou a išiel za ňou.

O niekoľko minút už spoločne klopali na dvere do riaditeľovej pracovne. Po chvíli sa ozvalo „Ďalej“ a oni vošli dnu .

„Slečna Grangerová, pán Weasley, čomu vďačím za vašu návštevu?“  spýtal sa Dumbledore, oblečený v habite nebovomodrej farby milo.

„Pán profesor, Harry zmizol. Hľadali sme ho všade a nič. Zmizla aj tá Riddlová, myslím že by to s tým mohlo mať niečo spoločné.“ Vyhŕkla Hermiona.

Lucas kráčal smerom k svojej izbe a Simone mu bola v pätách.

„Môžeš mi vysvetliť čo malo byť to v hale? Skoro som sa povracala.“

„Simone, prosím ťa choď prenasledovať niekoho iného, áno?“ povedal Lucas a pretočil očami.

„Ale samozrejme....hneď ako mi to vysvetlíš!“  Simone sa prestala ovládať a posledné slová vykríkla.

Lucas ju schytil nad lakťom pritlačil ju na stenu. Pozeral sa na ňu výhražným pohľadom.

„Uvedomuješ si čo robíš? Vôbec sa neovládaš! Čo sme ťa s otcom učili? Vždy si musíš zachovať dekórum. Navyše vôbec nepoužívaš oklumenciu.“

„Čo robím a ako sa chovám je len moja vec!“ zasyčala Simone a prebodávala Lucasa  vraždiacim pohľadom, ktorý mohol smelo konkurovať Voldemortovmu.

„Nemyslím si. Ale každopádne otec sa to dozvie. Poľavil v tvojej výchove a ja mu otvorím oči.“ Povedal Lucas už pokojne a pustil ju.

„To nemyslíš vážne!“

Simone neverila vlastným ušiam.

„Ale áno. A mimochodom, Simone? Nabudúce sa láskavo nepleť do toho, do čoho ta nič. Nemuselo by to dopadnúť dobre.“ Povedal Lucas a milo sa na sestru usmial.

„Nemysli si že ma zastrašíš. Každý tvoj útok proti mne, nech je hocijaký ti oplatím dvojnásobne.“ Povedala Simone chladne, naposledy sa na brata pozrela priam nenávistným pohľadom a odišla opačným smerom.

Lucas sa len uškrnul a vošiel do svojej izby.


Podobné články:
11. kapitola k Dedičovi Zla
13. kapitola od Lyliann
14. kapitola k Dědici zla
17. kapitola od Lyl
18. kapitola - Příčná ulice
19. kapitola od Lylianny
2. kapitola od Blackes
21. kapitola - dohoda
28. kapitola Komplikace
3. kapitola - hrozné zistenie a následujúce události
34. kapitola - Název není znám :)
4. kapitola - rodinný rozhovor
40. kapitola - konec ochutnávky a konec 40. kapitoly :)
40. kapitola - ochutnávka
60. kapitola - Alexův životní omyl
66. kapitola - celá
68. kapitola celá
7. kapitola ke kčv
7. kapitola - Nočný rozhovor
8. kapitola od Cissy
9. kapitola od Lyliann





Komentáře:

Přidat nový komentář:




Ochrana proti spamu. Napište prosím číslici pět: